Odrôtované dekoratívne predmety, šperky či kraslice sa pod jej rukami menili na trblietavé skvosty.

Priznala síce, že ešte nemá dostatok skúseností a že drôtovanie nie je typické pre región v okolí Svidníka, ale venuje sa tejto ľudovej technike od svojich študentských čias. "Na vysokej škole v Nitre sme mali odbor etnológia, kde sme sa venovali paličkovaniu, výrobe bábik zo šúpolia, tkaniu a ďalším remeslám. Drôtovanie kraslíc, ale aj iných predmetov ma veľmi zaujalo, lebo ide o nezvyčajnú techniku na východe Slovenska. Charakteristická je skôr pre drotárske oblasti Spiša a Kysúc, povedala nám v svidníckom skanzene.

Keď sme vyzvedali, či má ambíciu usporiadať raz aj samostatnú výstavu, priznala sa, že ani nie. Najmä preto, že na samostatnú výstavu by potrebovala stovky predmetov. Táto tvorba si tiež vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a dôkladnosti, správny výber materiálu a veľa fantázie. Neodmieta však spoluúčasť na kolektívnych výstavách a zúčastnila sa už aj predvádzania tohto remesla na rôznych podujatiach.

"Pre mňa je to skôr koníček, ktorý ma tvorivo uspokojuje. Je to aj istá dávka umenia, lebo v každom výrobku je kus zo mňa, mojich myšlienok. Mimo remeselnej techniky stále vymýšľam nejaké nové dekoratívne predmety na spestrenie interiérov, alebo prvky bižutérie. Aj kraslice sa snažím inovovať, aby boli o čosi modernejšie a vhodné do súčasných bytov."

Prezradila nám, že tvorí najviac hodinku denne. Svoje učiteľské povolanie berie veľmi vážne a ako vraví, chce to celého človeka. Takže drôtovanie je skôr relax. Faktom však je, že napriek tomu sa jej darilo zaujať verejnosť.