nazbieral 895 hríbov. "Hubár neprezradzuje svoje miesta," zareagoval na našu zvedavosť. Tajuplne však poznamenal, že to bolo neďaleko Bardejovskej Novej Vsi.

Všetky ich vysušil v kotolni v bardejovskej nemocnici, kde pracuje. "Boli za deň suché, a bolo z nich deväť veľkých pohárov sušených húb." Celkove už za túto sezónu má doma vysušených 13 plných fliaš húb. Okrem sušenia huby aj zavára, ale iba rýdziky, šampiňóny, hlivy a hlavičky z červeňákov.

Milan Horemuž zbiera huby aj v nemocnici. "Nájdem tam vždy červeňáky," hovorí. Na sídlisku, kde býva, vraj pre zmenu rastú šampiňóny. Na otázku, či zbiera aj muchotrávky, poznamenal, že veru áno. "Muchotrávka červenkastá sa dá jesť."

Jeho tohoročným hubárskym úlovkom je vatovec. Našiel ho neďaleko Zborova a mal skoro 6 kilogramov. "Keď ho zať ochutnal, vôbec nechcel veriť, že ide o hubu, chutí totiž ako syr." Hovorí, že huby nielen zbiera, ale ich aj rád konzumuje. "Máčanka s hubami u nás musí byť dvakrát do týždňa. Najradšej však mám hubový perkelt." Recept prezradiť nechcel. Zato nám povedal, ako sa varia fašírky.

Najlepšie na fašírky sú bedle, ktoré treba uvariť. Okrem toho uvaríme aj zeleninu: mrkvu, petržlen, kareláb, do toho dve vajcia, cesnak, cibuľu a suché rožky, ktoré sa rozmočia vo vode, čierne korenie, soľ a lepšiu arómu dostanú fašírky, keď sa do nich ešte pridá hubové korenie.

Huby aj rozdáva - rodine, známym, kamarátom, ale aj zamestnanci nemocnice za ním chodia, lebo toľko húb, čo nazbiera, sa ani nedá zjesť. V lese trávi Milan Horemuž veľmi veľa času. Aj polovicu tohoročnej dovolenky, teda desať dní, strávil na hubách. Stalo sa už, že ste zablúdili? - pýtali sme sa. "Zablúdiť, to nie, ale našiel som sa na takom mieste, že som mal čo robiť, aby som si spomenul, kde som," zasmial sa. Pri hubárčení totiž Milan Horemuž prejde aj 50 - 60 kilometrov.

Spomenul si, že raz sa vybral na huby do Bardejovskej Novej Vsi, odtiaľ do Beloveže. "Naraz však bol koniec lesa, pozerám sa, kde som, a našiel som sa nad Svidníkom. Vybral som sa teda naspäť. Zatiaľ som huby ani nemal, ale cestou späť som nazbieral dve plné tašky."

Huby zbiera väčšinou do košíka, ale teraz máva pri sebe igelitku, keďže chodí na huby tajne. Jeho manželka totiž huby už nechce ani vidieť a lamentuje, že čo budú s nimi robiť. Už zbieral huby aj do starého čajníka, ktorý v lese našiel. "Aj železnú vaničku som raz naplnil rýdzikmi. Bolo to pri Mokroluhu. Prišiel som si po ňu na trabante." Stalo sa i to, že raz mal kufor trabanta plný rýdzikov a kozákov. "Keby som ich počítal, tak ich bolo možno aj dvetisíc, ale zbierala celá rodina," pochválil sa.

Najväčší hríb, ktorý v živote našiel, mal vraj cez tri kilá. "Bol veľký ako lavór a stopku mal ako tri pivové poháre, ale bol červivý. Bolo mi ľúto, že prečo som neprišiel skôr. Pri ňom som však našiel deväť menších a boli zdravé."

Na otázku, či sa mu huby neprejedli, s úsmevom zareagoval: "Tak, ako sa nedá prejesť knedlí, tak sa nedá prejesť húb," a dodal, že na posedenie už zjedol 57 kusov knedlí. Bola to však stávka.

So zbieraním húb začína Milan Horemuž na jar, keď rastú smrže, potom prídu na rad májovky a končí, až keď nasneží. Medveďa pri zbieraní húb nestretol, vlka zato párkrát.