reanimácie Radničného námestia. "Na prvý pohľad sa zdá, že to je horibilná suma," hovorí vedúci oddelenia kultúry mestského úradu Ján Marhulík (na obr.) "Keď sa však rozmení na drobné, je to ináč. Desať percent sa muselo viazať v súlade s viazaním mestského rozpočtu, čiže už je to mínus 30-tisíc. Ďalších 70-tisíc stál prevoz, zastrešenie tribúny, ozvučenie a osvetlenie. Na program zostalo 200-tisíc. A koncert jednej renomovanej skupiny stojí okolo 90-tisíc korún. My sme, ale čarodejníci. Chyba je však v to, že to čarodejníctvo sa od nás očakáva, ako systémové riešenie pri každom väčšom podujatí."

Marhulík však zdôraznil, že program sa vydaril a má z toho dobrý pocit, lebo za krátky čas zvládli hŕbu úloh. Poslanci totiž schválili peniaze 24. júna a oslavy sa konali 28. augusta.

Vzťah ku kultúre zdedil Ján Marhulík, po meči. "Otec bol učiteľ na dedine. Vyrastal som v šepkárskej búdke. A potom hra osudu chcela, že som mal kapelu. Pôsobil som v dychovke Jasanka." Neskôr učil na základnej umeleckej škole, kde zastával aj funkciu riaditeľa. "Okrem prípravy programu terajších osláv reanimácie som mal tú česť, že som mal na starosti aj program súvisiaci so zápisom mesta do zoznamu historickým pamiatok UNESCO a tiež v roku 1986, keď Bardejov dostal prestížnu cenu UNESCO za záchranu pamiatok, som rovnako chystal program. Tvorili sme ho vtedy s kolektívom ľudí, pamätám si Martina Meššu, Janka Suráňa, Jožka Nováka."

Zaspomínal si, ako sa vtedy nezabudnuteľným spôsobom prezentoval maličký Raslavičan. "Boli to deti z materskej škôlky. Predvádzali hry na lúke a malé chlapčiatko zaspalo rovno na javisku. Vznikol však i problém, tesne pred odovzdávaním medaily UNESCO sa zistilo, že sa zabudla v obradnej sále mestského úradu. Zdržiavalo sa tak, že znelka osláv sa hrala trikrát."

Nedalo nám, nespýtať sa Marhulíka, ktorý z týchto troch významných programov sa mu najviac vydaril. "To sa nedá povedať, je to ako odpovedať na otázku, ktoré z detí je mi milšie. Každý z týchto programov mal iné podmienky, iné zázemie, iné možnosti." S úsmevom potkol, že vždy pri príprave každého programu začínajú u počasia. "Objednávame si ho. Potom musím povedať, že všetko ide bez generálky, naostro. A to je stále tŕpnutie. Ja však tento stav, toto nervové vypätie, mám rád. Je to adrenalín, je to o spôsobe komunikácie s ľuďmi."

Poznamenal, že teraz napríklad v scenári bolo odkonzultované, že prezident Ivan Gašparovič si sadne k pamätnej knihe mesta a bude zapisovať svoje prvé dojmy z Bardejova a nahlas ich komentovať. "Zrazu päť minút predtým, ako sa to malo udiať, mi oznámili, že pán prezident odmieta. Vznikol problém, ako to povedať konferencierovi na pódiu. Musel som za scénu, a ťahať ho za kabát, že všetko je ináč."

O budúcnosti kultúry v Bardejove Marhulík hovorí, že plánov má veľa. Veľmi rád by napríklad nadviazať na divadelníctvo, lebo prvá divadelná hra v Hornom Uhorsku bola napísaná práve v Bardejove. Spomenul tiež tradičné Hry rytiera Rolanda, z ktorých postupom času by rád urobil celoslovensky známe podujatie. A tajným želaním vedúceho odboru kultúry mestského úradu je dostať na Radničné námestie 80 členný orchester z Berlína so stočlenným speváckym zborom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári