oddieli. Robil pokladníka. Na byt k nám chodili funkcionári kolkárskeho zväzu účtovať cestovné, stravné, tak som sa dostal do kontaktu s kolkami. Bol som vtedy žiakom základnej školy."

Vo Veľkom Šariši sa už v tom čase konal vianočný kolkársky turnaj, v ktorom sa hralo na tri hody, teda kto zrazil najviac, ten vyhral. "Otec mi kúpil lístok za tri koruny. Teda mal som tri hody. Darilo sa mi tak, že som vyhral jednu z cien." Následne dostal Kubánek ponuku hrať kolky za Veľký Šariš. "Začal som a prirástli mi k srdcu."

Kolky Kubánek nielen hral, ale pomáhal aj otcovi vyplácať cestovné a podobne, tiež začal o dianí na kolkárskych podujatiach písať články. "Jedného dňa sa mi dostal do rúk časopis, v ktorom som si prečítal o ministrovi cenového úradu Michalovi Sabolčíkovi, že pochádza zo Soli a manželku má z Veľkého Šariša. V tom čase som už som mal osemnásť rokov a bol som tajomníkov telovýchovnej jednoty. A tak som sa rozhodol napísať list na federálny cenový úrad súdruhovi Sabolčíkovi, vtedy sa totiž súdruhovalo, opýtal som sa, či by neprevzal záštitu nad kolkárskym podujatím vo Veľkom Šariši. Nikomu som o tom však nepovedal, aby sa mi nesmiali. Jedného dňa prišiel za mnou predseda telovýchovnej jednoty, a dal mi do rúk odpoveď. Stálo tam, že Sabolčík preberá záštitu nad kolkárskym turnajom SNP, ale jeho osobná účasť je závislá od úloh, ktoré mu stanoví vláda. Uvedomil som si, že to nebude také ľahké, aby minister z Prahy pricestoval do Veľkého Šariša. Ale nevzdal som sa a poslal som mu návrh, že keď päť dní dopredu oznámi svoj príchod, tak turnaj zorganizujem."

Tak sa aj stalo. Kubánek v čase, keď sa turnaj chystal už bol na základnej vojenskej službe v Zápotockého kasárňach v Prešove. Dostal však voľno, aby celú akciu zabezpečil. "Napriek tomu mi nikto neveril, že Sabolčík príde. Viacerí sa mi smiali do očí." Kameň mu spadol zo srdca, až keď išli k lietadlu a minister z neho vystúpil. "Boli z toho veľké oslavy. Všetci okresní funkcionári lietali, behali. Jeden môj známy, novinár, ministra oslovil otázkou, či vie kto ho pozval. Sabolčík povedal, že musel to byť nejaký starší pán, keď vedel, že má manželku z Veľkého Šariša. Ja som sedel neďaleko a novinár mu povedal, že to urobil tento vojačik."

Kubánek pripomenul, že slávnostná večera sa podávala v pivovarskej reštaurácii. "Nevečeralo sa však dovtedy, kým som neprišiel. Minister poslal po mňa auto na kolkáreň. Musím priznať, že naše vzájomné vzťahy tak prerástli, že Sabolčík mi stále hovoril, že som jeho druhým synom."

Keď sa potom Stanislav Kubánek stal predsedom Národného výboru vo Veľkom Šariši a bol najmladším predsedom v kraji, veď mal iba 32 rokov, Sabolčík mu prišiel osobne zablahoželať. "Videl akú mám starú 603-ku, skoro sa rozpadávala. Tak zariadil, že som na národný výbor dostal bezodplatným prevodom 613-tku. Bol som prvým predsedom národného výboru, ktorý sa vozil na 613-tke, ani na mestskom úrade v Prešove 613-tku nemali. Vozil sa v nej iba predseda okresného výboru."

Pokračoval, že vo Veľkom Šariši mali v tom čase iba starú dvojdráhovú kolkáreň. Mohli sa na nej hrať len krajské zápasy. "Poprosil som ministra Sabolčíka, či by sa nedalo tomu nejako pomôcť. V tom čase bežala Z-tka. Sabolčík zaintervenoval a okres rozhodol, že v rámci akcie Z sa postaví v Šariši nová kolkáreň." Nastali však problémy. Neboli peniaze, veľa sa robilo brigádnicky, stavba nebola do termínu skončená. Nakoniec však všetko šťastne dopadlo, v roku 1981 bola ukončená plnoautomatizovaná kolkáreň a odovzdaná do užívania. Samozrejme ju otváral minister Sabolčík. Bola to najmodernejšia kolkáreň v rámci Československa. Z tejto kolkárne potom televízia robila prvé prenosy a Karol Polák a Marek Mryglot ich komentovali.