"Smutné piesne sa tvoria ľahšie než veselé," tvrdí Saša Cihanská

Jedným zo zaujímavých úkazov na alternatívnej hudobnej scéne je sabinovská formácia Rhet pocrowec. Kapela debutovala na sabinovskom Letofeste 2001. A

na domácej pôde sa predstavila aj teraz - na tohoročnom Letofestíku. Rhet pocrowec prešiel určitým vývojom. Už na pohľad: kým pred pár rokmi vystupovala jeho speváčka Alexandra Cihanská v rozťahanom svetri, tento rok dáva prednosť elegantnejšiemu oblečeniu. Nielen o vývoji nekomerčnej kapely sme sa porozprávali po vystúpení na Letofestíku so Sašou, ktorá nie je iba speváčkou, ale skutočnou vedúcou osobnosťou.

Akým smerom sa vyvíja kapela?

"To nikto nepredpokladá. Veci sa robia ako idú."

Môžeš popísať váš tvorivý proces?

"Napíšem text. Tak spravím buď ja alebo gitarista pár akordov a potom sa to dáva celé dohromady."

Teda nie si len speváčka - interpretka, ale máš aj slovo v tvorivej stránke...

"Iste, všetci máme slovo v tvorivej stránke. Tvorí sa to všetko dokopy."

Prečo sú vaše piesne také pomalé?

"Pomalé? Možno trochu smutné. Lebo smutné piesne sa robia ľahšie než veselé."

Prečo?

"Netuším. Ale je to tak. Asi keď je človek smutný, tak sa mu lepšie tvorí."

Ako sa hralo pred domácim publikom?

"Jedna vec je, že sme mali náhradného basáka, takže to bolo také trošku rozbité, a druhá vec je to, že aj náš gitarista, aj ja, sme to tu celý deň pripravovali a bolo dosť problémov, čiže sme boli z toho napätí, či to vyjde, alebo nie. Odhliadnuc od týchto vecí to bolo príjemné. Je tu dosť málo ľudí, čakala som, že príde viac."

Sabinovská alternatívna scéna? Je tu dosť silné zázemie.

"Pravdu povediac, okrem nás a Dalla Mattiny viem ešte o dvoch aktívnych podobných kapelách. Neviem, či je to málo, alebo veľa, ale myslím si, že na takéto malé mesto je to v pohode. Celkovo je na východe dosť alternatívnych kapiel."

Čo má v Rhet pocrowec v pláne v najbližšom období?

"Dosť ťažko sa o tom hovorí, pretože sme rozlezení po celom Slovensku, každý robí čosi iné a stretávame sa málo. Ťažko je teda niečo plánovať."

Hráte teda len sporadicky?

"V poslednom čase viac než sporadicky. Gitarista nám išiel na školu niekam do Trnavy, bubeník má bábätko, basák pracuje, ťažko sa stretávame na skúškach, o plánoch ani nehovoriac."

Píšeš texty a to v angličtine. Ako to zvládaš?

"Študujem na bilingválnom gymnáziu, tým pádom je pre mňa angličtina prirodzená. Texty píšem rovno v angličtine, lebo v slovenčine sa píšu podstatne ťažšie. Angličtina je spevavý jazyk."