Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Cocuľa je nezávislý nielen politicky. Reálny život ho neobral o fantáziu. Toto leto doprial svojej manželke a dcéram dovolenku v Bulharsku a tie svoje voľné dni sa rozhodol stráviť "na vode."

Túžil nájsť atraktívne miesta aj doma. Na rieke, ktorá spája okolie Svidníka s inými okresmi. Lesy na okolí má v nohách už dávno, ku vzdialenejším miestam mu pomohol jeho oceľový tátoš, ale na vode to ešte neskúsil. "Bol to naozaj môj detský sen. Vždy ma zaujímalo, kde ústí rieka Ondava a aká je. Tak som si vymyslel trasu a môj priateľ Milan Babej išiel do toho so mnou. Splavili sme ju a musím povedať, že v niektorých miestach to bolo náročné. Keby som to mal ešte zopakovať, tak už nie v loďke, ale vyberiem si kajak," rozhovoril sa Cocuľa.

Zaujímal nás nápad aj samotná pointa a chceli sme vedieť viac o trase. Tá bola podľa všetkého precízne naplánovaná. Dobrodružstvo sa začalo v obci Ondavka (okres Bardejov), kde je prameň, odkiaľ vyviera rieka Ondava. Studničku dalo postaviť ešte Ministerstvo zemědělství ČSR v roku 1934. Z prameňa nabral vodu do fľaše, ktorá symbolizovala jeho putovanie po Ondave. Musíme pripomenúť, že to nebola hocijaká fľaša, ale opatrená ním navrhnutým emblémom s mapkou trasy a nápisom Prameň rieky Ondava. Starosta Ondavky ju opatril obecnou pečaťou, ba nechýbala ani takmer svadobná parta zo stužiek. Symbolická trofej bola na svete a putovanie sa mohlo začať.

Prvý deň prešiel pešo z Ondavky do Svidníka. "Trochu som precenil svoje sily. Hneď na začiatku som mal v nohách okolo 40 kilometrov," povedal nám o prvej etape. Nasledovala druhá a to zo Svidníka na časť Domaše - Valkov. Presnejšie už v Tisinci mali pripravenú loďku. "Po chvíli sme zistili, že je deravá. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale pred nami stál problém rýchlo nájsť náhradu. Podarilo sa a pokračovali sme v ďalšej etape splavovaním Domaše až na Dobrú. To bola ľahká a príjemná časť. Z Dobrej sme pokračovali do Parchovan a posledná etapa končila v obci Zemplín, kde Ondava ústí do Latorice. To bola veľmi náročná časť. Meandre na Podčičve ma fyzicky potrápili najviac. Teraz to už môžem povedať. Ondava je krásna rieka, ale v hroznom stave."

Počas etáp sa mu na fľašu podpisovali primátori miest a na Domaši dokonca aj župan Peter Chudík. V cieli cesty odovzdal fľašu s ondavskou vodou starostke Zemplína. Zaželal jej, aby obec mala stále takú čistú pramenistú vodu. Neformálne hovorili aj o možnej spolupráci medzi prvou a poslednou obcou, ktoré spája rieka Ondava, teda medzi Ondavkou a Zemplínom.

Zo Zemplína už cestoval "civilizovane". Jeho telo malo športu, turistiky aj fantázie dosť. "Priznám sa, že som bol fyzicky unavený, ale nabitý energiou ako akumulačka." No a keď už splavoval tú východniarsku rieku, nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či neulovil zlatú rybku. Vraj nie, ale to mu nebráni v tom, aby sníval ďalej. Napríklad o tom, že o rok splaví na kajaku inú rieku.