rehabilitácia respektíve liečba pomocou koňa, kde sa využíva predovšetkým jeho krok a jeho energia. S touto aktivitou prišli od júla aj v Stropkove zväz zdravotne postihnutých a jazdecký areál Jozefa Becheru.

"Na začiatku sme sa s manželom vydali na služobnú cestu zo Stropkova až po Bratislavu a chceli sme zistiť čo najviac informácií o hipoterapii. Viem o nej už dlhé roky lebo som aj členkou asociácie, ale zatiaľ som si na to netrúfla. Hlavne sme nemali financie vo zväze, aby sme sa mohli do toho pustiť," začala naše rozprávanie predsedníčka okresnej rady Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Stropkove Marta Kavalcová. "Vedeli sme, že ak chceme pomôcť zdravotne postihnutým, nepôjde to bez odborného pracovného tímu. Prešli sme strediská v Košiciach, Prievidzi, Hronovciach, Bratislave. Všade boli ústretoví a podelili sa s ich skúsenosťami."

Máme vyškoleného lekára a fyzioterapeutku. Obdobie ich školenia od začiatku roka využívali na psychickú prípravu. Deti sa zoznamovali s koníkmi a zvykali si na nich. Od prvého júla už išli naplno. "Klientela sa pomaličky rozrastá, momentálne robíme hipoterapiu dvakrát do týždňa v pondelok a vo štvrtok. Samotná hipojednotka trvá 20 minút."

Na začiatku lekár skonštatuje, či je človek schopný absolvovať hipoterapiu, pretože nie je vhodná na každú diagnózu, aj keď na mnohé pomáha. "Vhodná je pri detskej obrne, rôznych psychických poruchách, dokonca aj pre drogovo závislých a na problémy s pohybovým ústrojenstvom a svalstvom. Samotná hipoterapia sa prevádza tak, že koňa vedia hipológ, z jednej strany je fyzioterapeutka a z druhej strany istí dieťa ešte rodič. Odporúča sa minimálne tri mesiace dvakrát za týždeň."

V súčasnosti majú sedem detských klientov zo Stropkova a Svidníka. Na hipoterapii sa podieľa celá rodina Kavalcových. "Dcéra a manžel to robia dobrovoľne, sú hipológovia, čiže vodia koňa."

"Z môjho hľadiska je to super, lebo to, čo dá kôň dieťaťu alebo dospelému klientovi, neposkytne žiadna iná rehabilitácia. Do minúty klient prijíma až 90 impulzov od koňa, ktorý sa pohybuje v troch dimenziách: ide dopredu, hore, dole a po sínusoide. Navyše teplota konského tela je vyššia ako ľudského," povedal Marián Kavalec. Profesionálne je inšpektorom požiarnej ochrany. Zaujímalo nás, aký je jeho vzťah ku koňom. "Som z dediny. Keď sa v nej nejaký kôň nachádzal, musel som na ňom sedieť."

Hipoterapiu prevádzkujú predovšetkým vďaka ochote sponzorov, pretože u nás zdravotné poisťovne tieto úkony nepreplácajú. Kobyla Nancy, s ktorou hipoterapia prebieha, bola špeciálne vycvičená na tento účel. Musí to byť kôň, ktorý má správny krok a musí byť pokojný.

"Bola som tu už štyrikrát, mám problémy s krčnou chrbticou. Narazením tretieho stavca došlo k porušeniu miechy, čím sa vyvolali poruchy vnútorného ucha. Mám skrátené krčné svaly a žiadna rehabilitácia nepomáha. Liečim sa na to vyše sedem rokov. Hipoterapia mi pomáha v tom, že si pri nej oddýchnem. Pri konskej chôdzi cítim, ako mi to v chrbtici puká a uvoľňuje sa. Keď zídem z koňa, mám blahodárny pocit. Trvá asi 3 až 4 dni a potom sa opäť teším, že si prídem zajazdiť," opísala svoju skúsenosť 17-ročná Viktória Juhásová.

Sedemročný Ondrík s kombinovaným postihnutím pri našej návšteve absolvoval už svoju siedmu jazdu.

"Najprv mal z koní panický strach, bál sa čo i len vojsť do stajne. Nepočítala som z tým, že vôbec sadne na koňa. Po jazde je unavený ako po riadnej rehabilitácii. V súčasnosti sa na koníka veľmi teší a vidno už aj isté pokroky v lepšom sedení a chôdzi," povedala jeho mama Monika Nastišinová.