informácií. Tento rok sa konal v talianskej Florencii v starej pevnosti Fortezza da Basso z roku 1534. V súčasnosti sa využíva ako konferenčné centrum rôznych vedeckých akcií vo Florencii.

Tohtoročného, 32. ročníka geologického kongresu sa zúčastnilo aj 25 geológov zo Slovenska. Medzi nimi aj pracovník Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, regionálneho pracoviska v Košiciach, inak Prešovčan, Branislav Žec. Podelil sa s nami o postrehy z kongresu. Aj tie, ktoré zaujímajú skôr laikov, ako odborníkov.

Dozvedeli sme sa teda, že na augustovom kongrese sa zúčastnilo 7 414 vedcov, prevažne z Európy, odznelo tritisíc prednášok a prezentovalo sa 3 500 posterov. Aj Slováci sa prezentovali tromi prednáškami a postermi. Ako pripomenul B. Žec, program bol taký bohatý, že množstvo informácií ani nestihli "nasávať". Niektoré prednášky sa prelínali, a tak si každý večer museli starostlivo z hrubej knihy programu vybrať, do ktorej zo 40 sekcií si pôjdu prednášajúcich vypočuť. "Bol to celý prierez geológiou, množstvo informácií, námetov a metodiky práce, ktoré môžu byť implantované do našej geológie. Zaujala ma téma geoparkov, ktorých je na svete asi 16. V rámci Európy sa zriaďujú v Nemecku, Francúzsku a na Cypre. Jeden sa tvorí aj u nás pri Banskej Štiavnici a už na budúci rok by mal byť otvorený. Na Slovensku máme tiež viacero vhodných miest na geoturistiku, napríklad oblasť Vihorlatských vrchov," uviedol B. Žec.

V prednáškových sieňach, kde vošlo 1500 až 2000 ľudí, sa však hovorilo aj o omnoho závažnejších otázkach. Napríklad o renesancii geológie, porozumení a chápaní Zeme, medzinárodnej kooperácii a úlohe, ktorú v nej zohráva geológia, ochrane kultúrneho odkazu cez budovanie geologických parkov a tvorby geologicko-náučných a geologicko-turistických máp a podobne. Tiež o zemetraseniach v Japonsku, či stálej hrozbe činných vulkánov. Oblasť v okolí Neapola, teda v blízkosti Vezuvu, je stále jedno z najnebezpečnejších miest na svete. V okolí totiž žije okolo 1,5 milióna ľudí a v prípade ohrozenia je možné do troch dní evakuovať maximálne 150 až 200-tisíc ľudí. Aj nad touto hrozbou si vedci stále lámu hlavy, hoci Vezuv bol naposledy aktívny v roku 1944. Aj vulkány pod morom v časti Neapolského zálivu sú relatívne aktívne a geológovia ich hrozbu nepodceňujú. Hovorili tiež o mimozemských telesách, ale aj o tvorbe geologických máp sveta a jednotlivých krajín, medicínskej geológii, inžinierskej, či hydrogeológii. "Vedci rozoberali napríklad vývoj Čierneho mora. Predtým to bolo jazero a zhruba pred 8000 rokmi sa bariéra prebúrala a spojilo sa s Marmarským a Stredozemným morom. Pravda je, že denne prebiehali prednášky v 40 sekciách a na viacerých, ktoré ma aj zaujímali, som nemohol byť. Bola to vec výberu, všetky sa stihnúť nedali. Máme však k dispozícii abstrakty prednášok a články, môžeme ich študovať."

Povedal nám aj niekoľko "pikošiek" o organizácii kongresu. Zdá sa, že Taliani sa zhostili svojej úlohy na jednotku. Každý deň totiž vychádzali kongresové noviny, v ktorých sa mimo strategických vízií niektorých vedcov svetového mena uvádzali aj štatistické údaje. Aj také, že o kongrese pravidelne písalo 97 registrovaných žurnalistov a počas 8-dňového podujatia bolo v rôznych médiách uverejnených 105 článkov. Alebo také, že delegáti vypili denne 900 litrov kávy, 2-tisíc litrov drinkov, účastníkov obsluhovalo 130 čašníkov a denne ich strážilo 100 ochrankárov a karabinierov. Mimo vedeckých sekcií absolvovali aj 19 workshopov a 30 terénnych exkurzií.

Paralelne so stretnutím geológov z celého sveta prebiehal aj kongres 30 mladých budúcich vedcov aj prvý filmový festival o Zemi. Tiež výstava Geoexpo, na ktorej sa prezentovalo 378 vystavovateľov z krajín, ktoré majú záujem, aby sa nasledujúci ročník konal u nich. Delegáti v závere kongresu odhlasovali, že v roku 2008 sa bude konať v nórskom meste Oslo, ktoré sa presadilo pred Egyptom. V roku 2012 sa bude konať v austrálskom Brisbane.