čase má pocit, že musí platiť daň z toho, že je poslancom. "Môžem platiť daň, ak urobím niečo zlé, alebo chybu, ale nie preto, že som poslancom."

O svojej minulosti hovorí: "Robil som na Okresnom národnom výbore v Prešove. Bol som tam predsedom SZM, keď bola výročná členská schôdza, navrhol som, aby sa SZM zrušilo. S týmto návrhom som vyšiel preto, lebo všetci na okresnom národnom výbore v SZM boli ženatí a vydaté, a bolo problém robiť akcie. Nastali zmätky, narážky a vznikol z toho problém. Skrátka, vznikla myšlienka a ja som to povedal natvrdo a nahlas. Vtedajší predseda OV KSS Parada bol však zakladateľom SZM na okresnom národnom výbore, takže si môj návrh vyložili svojsky. Povedali mi, že si nenájdem nikde prácu."

Elsner podotkol, že mu nezostalo iné, len zájsť za ministrom vnútra, bol ním vtedy Lazar, ktorý bol z Dubovice. "Tak som sa dostal do Prešova na vyšetrovačku, čo sa inak nedalo, lebo vždy sa muselo robiť vyšetrovateľa v inom kraji. Skrátka, dostal som výnimku. A tak som tam päť mesiacov pôsobil." Poznamenal, že vyšetrovačka je niečo iné ako KGB. "Proste to boli ľudia, ktorí objasňovali trestnú činnosť. A ja som hrdý, že som tam pracoval. Robil som tam dokonca aj s Ivanom Kormošom, ktorý donedávna zastával funkciu krajského policajného šéfa. Bol by som tam zostal pracovať, ale nebola to robota pre mňa. Uvedomil som si, že moja práca je v štátnej správe. Skrátka, trošku širšie pôsobiť na verejnosť. Tak som sa stal námestníkom v komunálnych službách, tak som sa stal zástupcom prednostu Obvodného úradu v Lipanoch. Myslím si, že to nebolo len preto, že mám pekné modré oči, alebo že som človek, ktorý sa chce niekde predvádzať, jednoducho som dostával dôveru."

Elsner sa rozhovoril tiež na tému svojho vstupu do politiky. "Keď som pre politiku rozhodol, moja manželka robila riaditeľku základnej školy. V tom čase miestni funkcionári strany, za ktorú som sa dostal do parlamentu, spôsobili, že ju vyhodili z funkcie. Chcel som zistiť, kto to urobil mojej žene, tak som vstúpil do HZDS a dnes to už viem." Pokračoval, že keď potom v roku 1994 odišiel z obvodného úradu, rozhodol sa podnikať. "Bolo to na podnet kamaráta, ktorý mi povedal, že si nebudem vedieť zarobiť peniaze. Tak sme si s kolegom založil firmu, a za krátky čas sme dosiahli vynikajúce výsledky. Keď ale prišiel čas rozdeliť majetok, tak povedal, že mi nič nedá. Opäť, ako človek som sa otočil a povedal som si, dobre, stalo sa, moja chyba, ako právnik som si to mal ošetriť. Spoliehal som sa a doplatil som na to. Keď som odchádzal, ešte mi povedal: nedokážeš robiť to, čo ja."

Elsner podotkol, že vtedy mal úmysel vrátiť sa do advokácie. "Ale povedal som si, nie dosť, že si prišiel o veľké peniaze, ale ešte ťa aj urazil. Ukážeš mu.. Tak som prišiel s piatimi ľuďmi do Lipian. Na splátky som si kúpil nehnuteľnosti, na splátky som kúpil stroje, dostal som na splátky aj materiál, a začali sme podnikať. V minulom roku táto firma dosiahla obrat 80 miliónov korún. Nepodieľala sa pritom ani na jednej štátnej zákazke. A na to som hrdý."

Zdôraznil, že počas jeho pôsobenia pracovalo vo firme asi 120 ľudí. "Subdodávateľov má tiež asi toľko. Je to množstvo ľudí, ktorých živí. A ja dnes počúvam, aký ja som zlodej. Pritom rozvoj malého a stredného podnikania je deklarovaný vládou. Ja som z tejto firmy nemusel odísť. Zákon mi to neprikazoval. Mohol som zostať ako majiteľ a mohol som sa zbaviť iba konateľstva. Odišiel som však preto, aby sa firma nespájala s mocou, a s mojím pôsobením v parlamente, a aby ľudia, ktorí tam pracujú nemali problémy. Ale, vrátim sa. Sám som si ju založil na zelenej lúke, a mám tam odkrútené hodiny, keď som fyzicky robil na dielni aj dvadsaťštvorky. Vrátim sa, ako majiteľ. A budem sa snažiť, aby firma rástla, aby chodila do súťaží a podieľala sa na štátnych zákazkách."

Elsner spomenul aj kolegu Ing. Dzivého, ktorý k nemu do firmy išiel na pekné slovo. "Povedal som mu, príde čas, keď ti prepíšem časť majetku. Pri mojom vstupe do parlamentu som mu prepísal 49 percent podielu na firme. Po piatich rokoch som dodržal slovo, pritom som sa na neho mohol vykašľať. Mám majetok, ktorý má vysokú hodnotu, ale mohol som mu povedať: nič nedostaneš." Rodinný dom si Jozef Elsner, ako hovorí, dokončil v roku 1989. "20. augusta, v deň mojich narodenín, som sa sťahoval. Bol som šťastný človek, s úverom 260-tisíc korún a s povinnosťou splácať 1 200 korún každý mesiac, hoci môj relatívny príjem v tom čase bol 3 600 korún. Na tejto stavbe som aj sám pracoval, a to od vody, od kúrenia, od murovania, robil som si sám priečky, aj na plote som robil, dokonca som si vykopal pivnicu. Ja viem všetko. Čo som chytil do ruky, dal som tomu tvár. Zoberme kaštieľ v Lipanoch, veď to bola ruina na spadnutie a bolo na ňom záložné právo 30 miliónov. Kúpil som ho za niečo cez milión korún, a nie za korunu, ako sa hovorí. Za tri mesiace sa Lipiančania len tak pozerali. Príďte sa pozrieť a uvidíte, kto som."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári