Našincom berieme a cudzím ponúkame investičné stimuly daňové prázdniny
Vymožiteľnosť práva. Dve čarovné slová, ktoré si však mnohí vykladajú rôzne. Jedni ich považujú za celkom prirodzené hodnoty v demokratickom štáte. No tí, ktorí už majú s úradmi a súdmi svoju skúsenosť, sú viac ako zmätení.
Minimálne tak, ako rodina Drutarovských pri vyvlastnení ich majetku pre Nábrežnú komunikáciu. S podobnými starosťami a prístupom úradníkov sa stretli desiatky, ba stovky ľudí. Nespočítali sme síce koľko súdnych sporov týkajúcich sa vyvlastnenia vo verejnom záujme sa uskutočnilo. Na ilustráciu bohato stačia aj tie, ktoré sa odohrali v Prešove. Pýtate sa prečo? Nuž preto, že právo bolo na strane občanov. Dosvedčuje to aj nález Ústavného súdu SR (ÚS SR), ktorý jednoznačne potvrdil, že vyvlastnenia sa diali podľa zákona neplatného od roku 1998. No čuduj sa svete, ani pred senátom Krajského súdu v Prešove zástupkyňa Krajského stavebného úradu jasnú dikciu nálezu ÚS SR nepochopila tak, ako sa v uznesení uvádza. Na nižších stupňoch úradov sa zase kompetentní pracovníci alibisticky pýtali. "No a podľa čoho sme mali postupovať, keď bol zákon neplatný?"
Postupovali teda podľa zákona, na ktorý sa odvolávali ministerstvá, investori aj úradníci tvrdiac, že nemôžu ísť nad jeho rámec a musia ho dodržiavať. Nedá sa spočítať, koľkým ľuďom počas šiestich rokov tak boli odobraté základné práva chrániť svoj majetok. Náhrada za vyvlastnený majetok bola totiž, slušne povedané, smiešne nízka. Nehovoriac o osobných tragédiách rodín, pre ktoré ich domy predstavovali kus akejsi rodovej histórie. A náhrada? Minimálna. Za dom si nemohli kúpiť ani byt. Napríklad asananti z Prešova sa stali nájomníkmi v mestských bytoch, ktoré už však nezdedia ich deti. Po ich smrti sa vrátia mestu. Majú síce právo odkúpiť si ich, ale za cenu niekoľkonásobne vyššiu, ako bola tá, ktorú im vyplatili ako náhradu. Inak povedané, vlastníctvo k bytom sa stalo pre týchto ľudí nedostupné.
Nedá sa ani spočítať koľko ľudských tragédií sa za ten čas odohralo ani koľko súdnych sporov úrady prehrali. A súdne poplatky sme zaplatili my všetci. A to všetko vraj v mene zákona. Ani teraz ľudia nie sú spokojní. Pýtate sa prečo? Prečo začali za svoje práva bojovať? Odmietli podpísať nevýhodné zmluvy o budúcich zmluvách bez akýchkoľvek právnych náležitostí, ako to bolo napríklad pri vysporiadaní pozemkov pre diaľnicu D1 Prešov - Svinia? Tam im totiž investor sľuboval za pôdu nielen "drobné", ale aj vyplatenie až po dokončení stavby. Stovky ľudí však opäť podľahli. Nebránili sa. A tým, ktorí sa bránili, dala verejnosť nálepku "špekulatntov" a niektorí funkcionári bez rozpakov vyhlasovali: "Ľudia v Prešove cesty nechcú, bránia výstavbe diaľníc." Nerozpakujú sa hovoriť ani o tom, ako sa predlžovaním majetkového vysporiadania stavby predražujú a zdržiavajú. Naozaj? Nebude to skôr tak, že títo ľudia len chcú, aby aj v ich prípade boli dodržané práva dané Ústavou SR?
Ľady sa zrejme pohli a niektorí kompetentní si uvedomili, kde sa stala chyba. Svedčí o tom najnovší návrh ministra hospodárstva Pavla Ruska, ktorý si chce dať vo vláde odobriť návrh na vysťahovanie majiteľov 27 rodinných domov a jednej farmy v obci Zavar na pozemkoch súvisiacich s výstavbou automobilky PSA Peugeot Ciotroen. Návrh je o tom, aby im štát vybudoval a odovzdal rozlohou rovnaké domy, alebo byty v inej lokalite. Farme vyplatil náhradu, alebo postavil novú. Napokon, tento návrh je vo vzájomnej zmluve z januára tohto roku.
Myslíte, že tento návrh prejde? No, je nanajvýš korektný a slušný. Lenže slušnosť sa asi u nás nenosí. Nechcem síce predbiehať udalosti, ale k tomu názoru ma vedie reč čísel. Znalecký posudok hodnoty spomínaných nehnuteľností je totiž okolo 12,1 milióna korún. Investičné náklady na náhradné bývanie sa však pohybujú na úrovni 98,5 milióna korún, čo je vyše osemkrát viac, ako je trhová cena podľa znaleckého posudku. Nuž? Otázka znie. Môžeme si to dovoliť?
Napadla ma však ešte jedna myšlienka. Keby sme za uplynulých šesť rokov spočítali, koľko zarobili úradníci vydávaním rozhodnutí, zamietaním odvolávaní a opakovaným konaním, alebo súdni znalci za svoje posudky hodnoty pozemkov a nehnuteľností pri predaji, prípadne vyvlastnení.... Ďalej geodeti, notári, právnici... Keby sme pripočítali súdne trovy, stratený čas a tým predražovanie stavieb, pričom za to všetko zaplatili daňoví poplatníci, možno by sme sa dopracovali aj k sume, ktorá by pokojne pokryla náklady za adekvátne náhrady pre ľudí, ktorí sa museli vzdať svojho majetku vo verejnom záujme. Nemyslíte? Namiesto toho však jedným berieme a druhým rozdávame.
Investičné stimuly a daňové prázdniny.
Autor: Výstava:
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
