odborné umelecké predmety. Že chce byť opernou speváčkou, zistila v 8. ročníku. No prvú spevácku súťaž vyhrala už v štyroch rokoch. Odvtedy absolvovala ďalšie súťaže a vystúpenia. Našli sme ju na Základnej umeleckej škole v Stropkove pri vypisovaní žiackych knižiek pre svojich žiakov. Michaela ich tu zasväcuje do tajov spevu. "Veľmi ma baví táto práca. Snažím sa im ponúknuť aj techniku operného spevu, ale s malými deťmi sa to ešte nedá." Zaujímalo nás, čo ju fascinuje na opernom speve: "Ťažko sa o tom rozpráva. Je krásny, čistý a brilantný. Má v sebe veľmi veľa emócii. Operu mám radšej ako populárnu hudbu, ktorá mi až tak veľa nehovorí. Aby človek dokázal dobre zaspievať operu a klasickú hudbu, musí mať veľa prežité. Chcem povedať, aby poznal pocity, o ktorých spieva. Keď spievam nejakú áriu, zamilovanej princeznej, tým, že som bola zamilovaná, viem to autenticky podať. Ja som len na začiatku. Profesorka mi hovorí, že každá speváčka dozrieva do štyridsiatky."

Od kedy začala Michaela spievať, niekoľkokrát sa jej zmenil hlas. "Bola som lyrický, potom koloratúrny a teraz mladodramatický soprán. Keď som prišla na prijímačky na konzervatórium, bola som veľmi útlučká. Vážila som 39 kg. Hovorili mi, že čo tam chcem ja maličká a poslali ma domov pribrať. Keď som nastúpila, mala som o tri kilá viac." Michaela vo vzťahu k svojej postave tvrdí, že je predovšetkým speváčka a nie modelka. "Operná speváčka potrebuje mať stabilitu. Keď postaví na javisko, aby sa vedela oprieť do bránice." Ako vo všetkom, aj pri opernom speve, keď človek nechce byť priemerný, musí na sebe tvrdo pracovať. "Keď na sebe nepracuje, môže mať od Boha neviem aký dar, veľa mu to nepomôže. Jednoducho, aj ja mám talent, ale keby som necvičila 3 až 4 hodiny denne, tak zo mňa nič nie je." Michaela prezradila, že po príchode na konzervatórium mala veľmi malý hlasový rozsah a teraz spieva c3. "No nie každý deň je nedeľa. Nie vždy sa mi dobre spievajú takéto výšky." Na hlas si musí dávať pozor, ale veľmi to nepreháňa. "Nie som taká, že by som si nikdy nedala zmrzlinu alebo bublinkovú vodu. Viem, že hlasu škodia aj džús, čokoláda, arašidy. Tie si pred koncertom nedávam, lebo sa z toho robia hlieny. V zime nosím čiapku a šál." Čo sa týka jej ambícií, chcela by sa stať speváčkou v Národnom divadle. "Ešte neviem, aké roly by som chcela spievať, lebo môj hlas zatiaľ nie je definitívny." Absolvovalo už množstvo rôznych koncertov, no najviac si cení s Kyjevským národným orchestrom v Košickej filharmónii. "Ten orchester spolupracoval napríklad aj s Pavarottim." Dozvedeli sme sa, že najväčšiu pochvalu jej profesorka vyjadrila slovami slušné. "Je to dobré, že ma nechváli, lebo inak by som sa ďaleko nedostala." Momentálne si svoj život bez opery nevie predstaviť. "Keby som ju počula a nemohla spievať, trhalo by mi to srdce." To, že opera nie je veľmi rozšírený hudobný žáner, jej vôbec neprekáža. "Ja ani nie som rada stredobodom pozornosti." Vzorom je pre ňu Mária Callasová.

Opery sú predovšetkým v cudzích jazykoch. Zaujímalo nás, či sa ich Michaela aj učí. "Samozrejme, že keď spievam v taliančine, musím vedieť, o čom to je. Takisto spievam aj francúzske a ruské árie. Najradšej mám však nemčinu."

Vraj všetko ostatné robí ako normálni ľudia. "Chodievam cvičiť, plávať, bicyklujem. Nerada varím, rada upratujem. Veľmi rada, a to môžu potvrdiť všetky moje kamarátky, strihám, maľujem, robím nechty. Smejú sa, že keď nebudem speváčka, budem vizážistka a budem mať salón krásy."