chlapov, ktorí ovládajú prácu s motorovou pílou, na podujatí pod názvom Drevorubač 2004. Podstatné boli rýchlosť, presnosť a cit, ktorými súťažiaci dokázali zdolať štyri disciplíny. Pri výmene reťaze museli súťažiaci v čo najkratšom čase rozobrať motorovú pílu, teda odmontovať dve skrutky, odstrániť kryt, vybrať reťaz s lištou, tú otočiť o 180 stupňov, naložiť novú reťaz, dať s lištou späť do píly, nasadiť kryt a zaskrutkovať.

"Keď súťažiaci položil pílu aj s kľúčom na stôl, viac na ňu nesmel siahnuť. Medzi jednotlivými súťažami mali píly v úschove rozhodcovia. Ak mu v niektorej disciplíne spadla reťaz alebo odpadla skrutka, bol diskvalifikovaný. Preto musel prvú disciplínu zvládnuť maximálne kvalitne," zdôraznil organizátor akcie a majiteľ píly i ranča v Ľutine Miroslav Kandra.

Nasledoval kombinovaný rez dvoch polien s priemerom 35 centimetrov. "Súťažiaci pod stanoveným uhlom prerezal poleno z oboch strán tak, aby sa v strede rezy stretli v súvislej dráhe bez schodíkov." K rezu na podložke použili rovnaké polená, ktoré ležali na zafarbenej doske, na povrchu s pilinami v hrúbke 3 centimetre. "Súťažiaci sa snažil rozrezať poleno v pravom uhle, ale nesmel zarezať do dosky."

Na poslednú disciplínu, odvetvovanie, mali kmene stromov s 30 umelými konármi. Odstraňovali ich na čas tesne pri kmeni a súťažiaci nesmel zarezať viac ako 5 milimetrov do stromu a z konára po odrezaní mohlo zostať najviac 7 milimetrov. "Navyše nesmel zoškriabať zo stromu farbu v dĺžke 35 centimetrov v kuse," vravel M. Kandra, ktorý bol pred dvoma týždňami na Slovenskom a Českom pohári v práci s motorovou pílou v Námestove. Tam mali jednu disciplínu navyše, a to stínanie stromov v lese. "Zatiaľ sme to u nás nerobili, lebo je to veľmi náročné, ale v ďalších ročníkoch plánujme túto disciplínu zaradiť."

Premiérové zlato z Ľutiny si nakoniec odniesol Jaroslav Perveka z urbáru Sihelné, druhý stupienok obsadil Ján Malík z Jakubovian a za nimi sa umiestnil Milan Jalč z Margecian. Domáci Ján a Peter Poráčovci nazbierali body na siedme a ôsme miesto.