zámoria, kde muži i ženy pracovali, aby svojimi úsporami pomohli udržať biedne políčka a hospodárstva v tejto časti Československej republiky. Zlé cestné spojenie a chýbajúca železnica spôsobili, že celý kraj bol nezaujímavý pre podnikateľov a tak, okrem niekoľkých píl a mlynov, sa muži mohli zamestnať iba pri práci v lesoch. I tento zdroj príjmov však kvôli veľkej hospodárskej kríze takmer vyschol.

Napriek tomu sa nie všetci obyvatelia vtedajšieho Vyšného a Nižného Svidníka mali zle. V tom čase mal napríklad Vyšný Svidník asi 700 obyvateľov, ktorí sa takmer úplne živili poľnohospodárstvom. Ako však napísali vtedajší novinári, ktorí prechádzali týmto krajom: ".. Tunajšie pozemky sú len málo výnosné, takže žije sa tu veľmi biedne. Keď nemá tedy ľud peniaze, nie je divu, že nemá ani obec Vyšny Svidník, ba má ohromné dlžoby dosahujúce vyše 500 000 Kč. Veľmi podivné je však, pri tomto, že právo vyberať mýtne poplatky z jarmokov vo Vyšnom Svidníku má z neznámych dôvodov bohatý žid Moric Riff, ktorý je pri tom ešte aj hostinským".

Aj keď súčasne ocenili krásu a nedotknutosť tohto kraja a pokojnú atmosféru, ktorá tu vládla, podarilo sa im vyvolať diskusiu o tom, či vyberanie mýtnych poplatkov vo Vyšnom Svidníku je v súlade zo zákonom. Ešte viac hladinu verejnej mienky rozvírila informácia, že čistý výnos z mýtnych poplatkov, ktorý sa takto strácal z pokladnice mesta, dosahoval až 30 000 korún ročne. Aj keď z dnešného pohľadu sa nám tieto sumy môžu zdať nízke, v tom čase išlo o naozaj zaujímavé peniaze. Veď napríklad krava, predstavujúca pre tunajšie roľnícke rodiny veľmi dôležitý a hodnotný majetok sa dala kúpiť za menej ako 1000 korún.

Aj keď sa k veci malo vyjadriť miestne zastupiteľstvo i okresný úrad v tom čase umiestnený v Stropkove, nakoniec sa celú záležitosť nepodarilo vyriešiť. Nebolo človeka, ktorý by bol oprávnený rozhodnúť o tom, kto má mýtne poplatky vo Vyšnom Svidníku vlastne vyberať.

Vzhľadom na to, že Vyšný Svidník bol mimoriadne chudobnou obcou a jeho príjmy boli minimálne, rozhodol ale okresný výbor v Stropkove prideliť zo štátnych prostriedkov novej Štátnej meštianskej škole vo Vyšnom Svidníku podporu 10-tisíc Kč. Okrem toho odsúhlasili na sociálne ciele Okresnej starostlivosti o mládež vo Vyšnom Svidníku 3000 Kč a na doplnenie učebných pomôcok Ľudovej škole hospodárskej vo Vyšnom Svidníku 500 Kč.

Okresná starostlivosť o mládež vo Vyšnom Svidníku napriek tomu, že neustále zápasila s nedostatkom peňazí, patrila medzi najaktívnejšie na Slovensku. V priebehu roku 1932, kým nikto nevedel ako získať peniaze z mýta oficiálne patriace mestu, zo štátnych podpôr i súkromných prostriedkov uskutočnili jej členky množstvo akcií. Z tých významnejších spomeňme aspoň to, že "... na Vianoce boli 100 najchudobnejším rodinám majúcim malé dietky odovzdané poukážky na potravinové články, pričom ešte pred Vianocami bola prevedená ošacovacia akcia, na ktorú sa určilo 4000 Kč. Okrem toho sa zriadili v zimnom období mliečne akcie pre deti prespoľné, priškolené k jednotlivým školám: napr. Mestisko dostalo pre dochádzajúce deti z Rakovčíka obnos 451 Kč, Nižná Jedľová pre dochádzajúce deti z Vyšnej Jedľovej 488 Kč, Nižný Komárnik pre deti z Vyšného Komárnika 450 Kč, atď.".

Miestne ženy združené v Okresnej starostlivosti vo Vyšnom Svidníku, mohli byť právom hrdé na mliečne akcie, ktoré sa im podarilo zorganizovať. Mnohé z detí si totiž na celý deň do školy nenosili nič, iba pár pečených zemiakov.

Je zaujímavé na stránkach dobovej tlače sledovať zápas žien dobrovoľníčok, usilujúcich sa o dobrú vec a lakomého krčmára, ktorý sa za žiadnu cenu nechcel vzdať slušného príjmu v prospech obce. Čitateľ sa, žiaľ, ani nedočkal dobrého konca. Nakoniec pre nedostatok peňazí museli svoju činnosť zastaviť tunajšie ženy. Ešte predtým však z vlastných prostriedkov rozdali na Vianoce posledné páry topánok.....