zapáčilo. Venoval som sa mu až do 15-tich rokov. V krúžku ma viedol terajší prednosta mestského úradu Ján Obšajsník. Dal mi základy rybárstva a naučil ma mať rád vodu. Pre mňa nie je dovolenka, keď nie som pri vode."

Hneď prvé pionierske preteky vyhral, no mal smolu, keď získaná nová udica, mu pri ceste domov vošla do kolesa bicykla a zlomil ju. V tom období medzi jeho úlovky patrili 3 4 kilové kapre. "Na Domaši vtedy väčšie ryby neboli. Ani náš rybník v Stropkove ešte nefungoval."

V 15 rokoch si dal pauzu, lebo ho chytila muzikantská mánia. Hrával na bicie v kapele s terajším ministrom Pavlom Prokopovičom. "Hrali sme spolu desať rokov. Pavol Prokopovič bol so svojou výrečnosťou dobrý vedúci kapely. Keď sme chodili na prehrávky, vždy si pripravil reč v ktorej vychválil komunistov. Potom sme už nemuseli ani hrať a mali sme to v suchu."

Keď si povedali, že sú na hudbu starí a rozišli sa, vrátil sa Ján opäť k rybárčeniu. V roku 1989 nastúpil do výboru miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Stropkove ako hospodár. Dve celozávodné dovolenky strávil pri oprave unimobunky, ktorá slúži stropkovským rybárom ako hlavný stan. Už tretie volebné obdobie je predsedom organizácie.

"Nie každého rybačka chytí, ale každému to odporúčam skúsiť. Pre mňa je to najväčší relax, aký si viem predstaviť. Prísť k vode, sadnúť si a byť v spoločnosti športových rybárov." Rybárov delí na dve skupiny: na športových a konzumných. "Konzumní sa chodia k vode opiť a nachytať čo najviac rýb. Je im jedno či majú alebo nemajú mieru. Hlavné je, aby bola mraznička plná. Neobviňujem rybárov, pretože rybárske lístky sú dnes pomerne drahé. Doprajem im nech si chytia, ale nie za každú cenu. Preto sme v tomto roku pristúpili aj k jednému opatreniu. Zvýšili sme lovnú mieru kapra z 35 na 40 centimetrov."

On prinesie domov rybu, keď ju už dlho nemali na tanieri. "Musí to byť však väčší a kvalitnejší kúsok, šťuka alebo zubáč. Z nášho rybníka som rybu nejedol už štyri roky." Každú, ktorú chytí, prezrie, či je zdravá, či má peknú farbu a pustí späť do vody. "Mám radosť, že som ju zdolal, a ona, že som ju pustil."

Opýtali sme sa, či to rybu nejako nepoškodí. "S rybou treba vedieť zaobchádzať. Keď ju chytí rybár suchou rukou stiahne z nej ochranný sliz. Na tom mieste ako by jej vznikla popálenina na ktorú sa chytajú parazity. Ryba po tom po vpustení do vody uhynie. Preto s nimi učíme zachádzať hlavne začínajúcich rybárov."

O rybároch sa zvykne hovoriť, že sú tichí blázni. Zaujímalo nás, čo si o tom myslí J. Pavlík. "Ja by som to tak nepovedal. Blázon mi hovorí manželka, keď kupujem rybárske pomôcky, lebo sú veľmi drahé. Len dobrý človek môže byť rybár. Ten kto má nervy, nevydrží sedieť a čakať. Ja dokážem sedieť aj týždeň pri vode bez záberu, a vôbec mi to nevadí. Na Domaši sa mi stalo, že po dvoch týždňoch som nemal jediný záber, ale prišiel som domov výborne oddýchnutý, hoci som spal v aute."

Medzi jeho najväčšie úlovky patria desaťkiloví kapor a šťuka. "Nad desať kíl sa mi zatiaľ nič nepodarilo chytiť. Možno tohto roku to bude trofejný sumec. Pokúsim sa ho chytiť na Domaši." Medzi jeho obľúbené spôsoby lovu patrí na prívlač. "Je to aktívny spôsob rybačky. Stále idem popri toku. Mám stovky umelých návnad."

Počet udíc, ktoré vlastní, nám nevedel povedať, ale má na každý druh ryby. Ich hodnotu mu manželka vypočítala na niekoľko desiatok tisíc korún. Vraj naňho nenadáva a nevyhadzuje mu na oči, že miesto udice by jej mohol kúpiť radšej šaty. "Tiež chodí rada k vode. Je učiteľka, takže si pri nej dobra oddýchne. Naberie si so sebou množstvo krížoviek. Keď však ryby veľmi berú tak skúša chytať aj ona."

Jeho profesiou je šofér kamiónu. Tvrdí, že inú prácu si pre seba nevie ani predstaviť. Za volantom už sedí 25 rokov bez nehody. Jazdí predovšetkým po krajinách strednej a východnej Európy. "Hovorí sa, že šoféri sú platení turisti." Najdlhšie stál na poľsko bieloruských hraniciach 104 hodín. Na záver pridal jednu príhodu z ciest. "V Bielorusku ma zastavili policajti v deň mojich narodenín. Pri prehliadke dokladov si to všimli a jeden z nich povedal: Ty máš sviatok. Daj nám desať mariek nech si vypijeme na tvoje zdravie."