možno pripomenúť, že Zlatá Baňa bola jednou z vyše 60 slovenských dedín, ktoré boli po potlačení povstania vypálené. Zlatá Baňa je tiež poslednou elektrifikovanou obcou v bývalom Československu. Blízke dubnícke opálové bane sú svetovou raritou samy o sebe. Takýchto zaujímavostí je viac.

Čo je potešiteľné, Zlatá Baňa nespí ani dnes. Keď už opomenieme iné atrakcia, tak aspoň v zime chodievajú do obce stovky ľudí kvôli pretekom psích záprahov a v lete na majstrovstvá v ryžovaní zlata. Na tých tohoročných vyhral v kategórii mužov - amatérov agilný starosta obce a hlavný organizátor Dušan Demčák. Zastihli sme ho v debate s predsedom združenia Ľudia a voda Michalom Kravčíkom. Ten však zlato neryžoval. "Zatiaľ som ho nezlomil, ale som rád, že tu prišiel," prezradil nám D. Demčák a pokračoval vo vážnejšom tóne: "Debatovali sme o veciach, ktoré aj nás postihli. Som veľmi sklamaný, že tu hrádzu, ktorú tu máme práve silné dažde tak narušili, že keď sa nám ju nepodarí v blízkom čase nepodarí aspoň trošku nejako zafixovať, tak pravdepodobne bude musieť byť zbúraná. To by bola veľká škoda, lebo je to skvost, ktorý tu na východe je, aj keď je málo známy."

A sme späť pri zlatobanských raritách. Aká rarita sa skrýva za starou hrádzou? Kedysi to bola horná dopravná cesta do Solivarov. Merala 17,2 km. "Je to najdlhšia vodná cesta v Európe na splavovanie dreva," zdôraznil starosta Demčák, no jedným dychom dodal, že dnes je z nej iba torzo. Neznamená to však ešte to, že by sa tento stav nemohol zmeniť...