Slovenského národného povstania. Najkrvavejšiu časť ľudských dejín po boku partizánov prežil dnes 81-ročný Michal Ivančo z Matiašky v okrese Vranov nad Topľou. Starký dodnes spomína na spoluprácu so skupinou partizánov Čapajev pod vedením krásnohorského rodáka Ľudovíta Kukorelliho.
Mladý 21-ročný Michal začal so skupinou partizánov pôsobiacich nad obcou Matiaška spolupracovať so svojím bratom Jánom v zime roku 1944. "Sami si nás našli, keď sme pracovali v hore." Ivančovci v lese spracovávali drevo na drevené uhlie. Mladý hospodár mal štyri kone, voz, partizánom sa hodil na pomoc s transportom zbehlých vojakov, ktorý organizovali aj na pomoc pri zásobovaní.
Michal nikdy nezabudol na tajné transporty, pri ktorých namiesto dreva či uhlia do Hanušoviec viezol partizánov. Neraz sa im stalo, že sa na ceste dostali do blízkosti gardistov, aj nemeckých vojakov. Prievozník však vedel, ako ostať neodhalený. "Dodnes si pamätám, ako pribehla rychtárka a pýtala pre partizánov chlieb. Nikto v dedine vraj nemal, my sme dali," spomína si starký. Skupina partizánov Čapajev mala hlavný stan na Ostrej hore. Skrývali sa v opustenom majery.
V okolí mali niekoľko ďalších skrytých miest, ktoré Michal dobre poznal. Vedel, kde nájde rádio, kde vysielačku. Vie, ako partizáni odstrelili hanušovský železničný viadukt a zmarili tak dôležitú dopravnú tepnu pre sťahujúcich sa Nemcov. "Tešil som sa s partizánmi, prežil som však aj veľa strachu." Vie aj to, kto z miestnych gardistov partizánov zradil. "Nikdy nezabudnem, ako som sa vrátil do dediny a krčmár kričal - ice het, do boha, šickych zamordovali." Do Matiašky vtedy dorazili nemecké tanky a tretinu domov s hospodárstvom vypálili.
Michal Ivančo vie, že nie každý partizán bol partizánom. V okolí Matiašky pôsobila aj takzvaná rabošbanda, ktorá kradla a zbíjala. Zabudnúť nemôže ani na dvojicu vysokoškolákov, ktorých prišli zahrdúsiť pre pokladňu, ktorú strážili. "Jeden to prežil a nahý sa dostal z jamy, do ktorej ho chceli zahrabať."
Ivančo má svoj názor aj na smrť Kukorelliho, ktorý podľa oficiálnych informácií zahynul na fronte. "Zabil ho nám známy chlap. Rovnako odstrelil aj učiteľa vo vlastnom dome," tvrdí. Spomína si aj na mladú dôstojníčku, ktorú k partizánom zaviedol a jej čižmy po čase našiel na nohách susedovej dcéry. "Určite aj ju v lese zamordovali." Dlho po vojne nachádzal nejakú zbraň alebo mŕtveho vojaka.
Michal Ivančo je jedným z množstva Slovákov aktívne zapojených v Slovenskom národnom povstaní, ktorí za celý život neboli odcenení. "Gardisti dostali peniaze ako odborári, ja nikdy v živote nič. Len Mečiar mi dal na výsmech sto korún."
Za svoju pomoc partizánom si vo vojne vyslúžil akurát súd pre neplnenie kontingentu. Odsúdili ho na rok s podmienkou. Stále verí, že si vláda aj na zabudnutých odbojárov spomenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
