krívame. Trúfnem si povedať, že každý má nejakú negatívnu skúsenosť s prístupom a s úrovňou poskytovaných služieb. Nechcem tu robiť žiadne exaktné analýzy. Chcem iba spomenúť zopár vlastných skúseností z tohto leta, týkajúce sa služieb v obchodnej sfére a gastronómii.
Na Hlavnej ulici v Prešove nájdete vyše stovky rôznych kaviarní, barov a reštaurácií. Ich úroveň a prostredie sú rôzne, ako sú rôzne aj ceny a úslužnosť personálu.
Vo vyspelej Európe je zvykom, že v gastronomických zariadeniach sa môžete napiť aj najesť. U nás prevládajú tie, v ktorých sa môžete iba napiť. Žeby to bolo v zmysle hesla - Hlad je prezlečený smäd? Dokonca aj v reštauráciách otvorených do neskorých nočných hodín sa po ôsmej večer nenajete. Odbijú vás slovami "kuchár už išiel domov."
V rámci tzv. závodného stravovania na stravné šeky navštevujem kvôli pestrosti rôzne reštaurácie. Poviem vám, že pri obedoch zažívam všelijaké príhody. Minule som mal k objednanému jedlu dostať šalát. Keď som si ho žiadal, čašníčka mi lakonicky odpovedala, že nie sú čisté misky. Priniesla mi ho, keď som jedlo dojedal.
Inokedy sme sa s kolegom rozhodli, že vyskúšame niečo z cudzokrajnej kuchyne. Počas nekonečných 45 minút čakania na jedlo som pozoroval počínanie nekompetentného, predpokladám brigádnika. Chaoticky prinášal ľuďom na stoly jedlá, ktoré si neobjednali. Opäť ich zbieral a potom vykrikoval, kto si čo objednal. Nepomáhali ani výzvy nervóznejúcich hladných ľudí, aby si objednávky zapisoval. Nepovažoval to za potrebné. "To jedlo môžete odniesť naspäť. Práve sa mi skončila obedňajšia prestávka," povedala rozčúlená zákazníčka. Na jej sťažnosť pri odchode reagoval majiteľ iba nezúčastneným pohľadom.
Pri pobyte v USA som sa stravoval prevažne v reštauráciách. Prekvapilo ma tam iba to, že keď si objednáte pivo, pýtajú identifikačnú kartu. Je to na dôkaz toho, že máte viac ako 21 rokov a môže to byť aj štyridsaťročný človek. Povedia to však s úsmevom im vlastným tak, že zákazník ešte poďakuje za kompliment. Je tam nepísaným pravidlom dávanie prepitného vo výške 10 20 percent z konzumácie. Personál však robí všetko pre to, aby si túto súčasť platu zaslúžil.
Nechcem krivdiť tým, ktorí už pochopili, o čom sú služby a boj o zákazníka, ale myslím si, že v Prešove je miest, kde by ste dali s radosťou prepitné, stále málo.
Na záver ešte jedna skúsenosť z iného súdka. Ako dar som chcel kúpiť žehliacu dosku v istom supermarkete. Chcel som vybrať niečo najmodernejšie v tejto oblasti. Keď som si vytypoval výrobok, zistil som, že popis nebol ani v angličtine ani nemčine, teda jazykoch, ktoré ako-tak ovládam, o slovenčine ani nehovorím. Obrátil som sa preto na "odborný" personál, ktorý je pripravený vždy ochotne poradiť. Tak to aspoň všetci obchodníci deklarujú. Pri štvrtom predavačovi, ktorý sa pri mne vystriedal a nedokázal zodpovedať moje otázky, som stratil trpezlivosť. V tom do rozhovoru vstúpil okoloidúci zamestnanec, ktorý sa staral o čistotu. Poskytol mi informáciu, ktorú som potreboval. Povedal som mu, že by ho mali zaradiť na vyššiu pozíciu. Usmial sa, mykol plecom a zametal ďalej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
