Jozefa I - Medzi ľuďmi obľúbená uhorská kráľovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sisi. O jej živote bolo napísaných veľa kníh a haldy biografických článkov. Populárna bola už počas svojho života, no po tragickej smrti v roku 1898, keď ju na brehu Ženevského jazera anarchista Luccheni prebodol pilníkom, stala sa legendou. Ľudia na ňu nezabudli dokonca ani v modernej dobe. V päťdesiatych rokoch bol v Rakúsku natočený trojdielny, romanticky ladený životopisný film Sisi, v ktorom sa v titulnej úlohe predstavila Romy Schneiderová.
Pobyt kráľovnej Alžbety v Bardejovských Kúpeľoch v júli 1895 bol dôvodom na to, aby sa zdokumentoval. Okrem zhromaždenia rozmanitých drobností, ktoré boli neskôr uložené v múzeu, bola zorganizovaná aj verejná finančná zbierka, z výnosu ktorej bola postavená bronzová socha kráľovnej v nadživotnej veľkosti (výška sediacej Sisi je bez podstavca 178 cm). Jej autorom bol budapeštiansky umelec Gyula (Július) Donáth a umiestnili ju v kúpeľnom parku pred liečebným domom Deák, v ktorom kráľovná počas svojho pobytu bývala. Slávnostné odhalenie sochy sa uskutočnilo 16. augusta 1903.
Tento kráľovský pomník bol jednou z najväčších kúpeľných pamätihodností až do prelomového roku 1918. Pád monarchie sa stal vtedy pre mnohých signálom aj na útoky proti jej väčším či menším pamätníkom. Už 26. júna 1920 šarišský župan na základe správ četníkov o "nespokojnosti ľudu" nariadil mestu Bardejov odstránenie sochy a jej uloženie v múzeu. Proti tomuto rozhodnutiu sa vtedajšia správa kúpeľov (spoločnosť Neubauer a Szabó) odvolala. V liste adresovanom Rade mesta Bardejova argumentovala okrem iného i tým, že "socha Alžbety nemá s politikou nič spoločné. Je všeobecne známe, že kráľovná bola psychicky chorá, nešťastná žena, ktorá politiku obchádzala a naše kúpele navštívila, aby tu u nás svoje zdravie opäť získala".
Odpor proti soche však neustával a keď v roku 1925 prešla správa kúpeľov "do slovenských rúk" (ako o tom informoval obrázkový týždenník Slovenský svet), jej osud bol spečatený. V máji 1926 bola na základe uznesenia mestskej rady presunutá do múzea.
Šarišské múzeum v Bardejove rozmernú bronzovú plastiku uhorskej kráľovnej zaevidovalo vo svojom zbierkovom fonde (pod číslom H 478) a uložilo v expozícii na prízemí historickej radnice. Nebolo to najšťastnejšie riešenie, pretože v pomerne úzkom chodbovom priestore sa exteriérová monumentálna plastika nemohla prejaviť. Toto umiestnenie navyše vzbudzovalo nepríjemné asociácie. Vycítil to miestny amatérsky fotograf Ladislav Galoch, ktorý to vyjadril, a svoj záber z roku 1938 nazval výstižne Väzeň v múzeu.
Socha kráľovnej Alžbety zostala v bardejovskej radnici dlhé desaťročia. Ani tam však nebola úplne v bezpečí, keďže je známe, že rôzne štátoprávne zmeny a politické otrasy ohrozujú nielen inštitúcie a ľudí, ale často i zbierkové predmety. V novšej publikácii Ernsta Hochbergera a Karola Kállaya Divy Slovenska (vyd. Ikar, 2003) sa spomínajú lži, ktorými sa zodpovední snažili bronzovú Sisi zachrániť pred zničením. V predvojnovej ČSR ju údajne označovali za bankársku manželku Sáru Rothensteinovú a po roku 1939, v období existencie Slovenskej republiky, bola predstavovaná ako umelecký ideál slovenskej ženy. Po skončení vojny v roku 1945 sa z nej stala ruská cárovná Katarína II., okolo roku 1948 bola opäť Sárou Rothensteinovou. Až po roku 1950 začali sochu opätovne predstavovať ako podobizeň kráľovnej Alžbety, pričom sa zdôrazňovali jej údajne veľké sympatie k proletariátu.
Otázka umiestnenia Alžbetinho pomníka sa znovu otvorila v roku 1957. Múzeum vtedy korešpondovalo s KNV v Prešove a MNV v Bardejove o vyhotovení sadrovej kópie sochy pre múzeum a o možnosti prenesenia bronzového originálu z múzea späť do kúpeľného parku. Diskusia sa však pre Alžbetu skončila nepriaznivo. S jej prenesením do Bardejovských Kúpeľov nesúhlasili dokonca ani múzejníci a pamiatkári. Podľa ich argumentácie, príznačnej pre vtedajšiu dobu, socha musí zostať v múzeu, lebo "zobrazuje predstaviteľku najreakčnejšej európskej dynastie".
Definitívny návrat Sisi do kúpeľného parku sa uskutočnil až z iniciatívy Šarišského múzea niekedy v polovici roku 1965. Presný dátum jej opätovnej inštalácie v kúpeľnom parku však nie je známy. V každom prípade sa socha už neobjavila v reinštalovanej múzejnej expozícii na radnici, ktorú otvorili v roku 1967. Jej presun po štyridsiatich rokoch "väznenia" v múzeu bol možný najmä vďaka slobodnejšej atmosfére, ktorá sa vytvorila v bývalom Československu v druhej polovici šesťdesiatych rokov.
Autor: František GUTEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
