môže stať hocikomu. Lenže nie všetci sú si rovní. Po poriadku: Skrúcaný riadil rýchlo, nad prikázaný limit. Aj keby riadil pomaly, trest si zaslúži - v takýchto prípadoch je vždy na vine vodič. Je teda vinný, každopádne. Na druhej strane, treba uznať, že podmienečný trest plus zákaz riadiť vozidlo je dostatočný. Po prvé, nemal v krvi alkohol, po druhé, príkladne spolupracoval s rodinou obete i políciou (o čom svedčí aj rýchly proces), po tretie, obetoval sa aj v práci (dokonca sa sám nechal vyškrtnúť - aspoň tak to tvrdí Markíza - zo súťaže TOM). Domnievam sa teda, že podmienka plní nápravno-výchovný účel a väzba by bola zbytočná. Solidarizuje s ním aj veľká časť verejnosti, hoci mu iste nie je príjemná medializácia prípadu. Život ide ďalej a čo sa stalo, už sa neodstane. Orwellovské "všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší" platí aj pri takých tragických veciach, akými sú tragické havárie. Olympijský víťaz Michal Martikán pred časom spáchal za volantom podobný trestný čin ako Skrúcaný. Tiež dostal podmienku, ale znovu ho nachytali za volantom. Našťastie preň sa to ututlalo, a to tým, že dostal prezidentskú milosť. (Je len iróniou osudu, že ďalší slovenský prezident zaň loboval u predsedu Medzinárodného olympijského výboru, aby mu po proteste priznali olympijské zlato, ktoré si, mimochodom, naozaj zaslúži.) Iný olympionik, futbalista Porázik, už toľko šťastia nemal. Za podobný skutok si odsedel rok natvrdo, rovnako tak hokejista (tiež reprezentant) J. Čierny. To však zďaleka nie je všetko. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic presadil tvrdší trestný zákon. Správne! Kto podľa neho zaviní smrteľnú dopravnú nehodu a bude mu preukázaný výskyt alkohol, nepodmienečný trest ho neminie. Opäť správne! Doteraz to však nebolo. Život sedemnásťročnej dievčiny vyhasol pod autom, ktoré riadil opitý starosta. Dostal iba podmienku a ďalej robí na obecnom úrade. Aj z týchto prípadov vidieť, že sa nepoužíva rovnaký meter na všetkých. A takýchto prípadov - bohužiaľ, s tragickým podtónom - je dosť aj v samotnom Prešove.

Problém má aj inú rovinu. Chodec nemá na Slovensku žiadne práva. Je to tak! Keď som išiel po chodníku v Malmö (je veľké asi ako Košice), tak autá stáli už keď som bol desať metrov od kraja cesty. A bez priechodu. A keď jeden turista stál uprostred križovatky a fotil, šoféri v autách pokojne, čiže bez trúbenia, počkali kým skončí a až potom išli ďalej. Skrátka, v Škandinávii je úplne iný prístup k chodcom, sú absolútnymi pánmi. Švédsku štatistiku smrteľných nehôd automobil - chodec nemám, ale určite nebude taká ako na Slovensku. Netrvám na tom, aby sa slovenskí vodiči začali správať ako Švédi. No trochu slušnosti nezaškodí. Podľa pravidiel cestnej premávky má vodič zastať pred priechodom a dať prednosť chodcom. Trt a dva orechy, ako hovorieval Satinský. Keď som s tehotnou manželkou prechádzal cez cestu na priechode na Východnej ulici, ani jedno auto nezastalo. Dávam preto tip policajtom. Postavte sa tam (alebo hocikde inde, takáto situácia je na mnohých miestach), foťte bezohľadných vodičov a vyberajte po tisícke. Garantujem, že za hodinu zarobíte stotisíc korún.