fotografovanie. Reč je o Ľubomírovi Karamanovi (25).

"Intenzívnejšie som začal cestovať na vysokej škole, kde som spoznal veľa ľudí a otvorili sa mi nové možnosti. Dostal som chuť spoznávať. Najprv to bolo Slovensko. Prešiel som ho takmer celé s kamarátmi, ktorí mali radi hory a lesy ako ja. Potom som pokračoval Francúzskom. Najprv som čítal a potom som začal aj prakticky objavovať a vychutnávať inakosť na vlastnej koži," začal naše rozprávanie Ľubo. "Keď som mal priateľku, cestoval som s ňou. Väčšinou sme cestovali stopom, aby sme veľmi nemíňali peniaze na dopravu, nanajvýš na mestskú a metro. Prešli sme tak Škandináviu."

Najnutnejšie potraviny mali zo Slovenska, na ubytovanie slúžil stan, ktorý rozkladali v kempoch. "Tam je to asi najlepšie, pretože sú tam sprchy a človek sa môže scivilizovať. V Škandinávii sa však dá stanovať kdekoľvek aj na súkromných pozemkoch a vody je tam tiež veľa. Umývať sa dá v hocijakom jazierku."

Svoje zážitky a poznatky z ciest zachytáva a tlmočí prostredníctvom fotografií.

"Čo sa mi páči, snažím sa zachytiť fotoobjektívom. Venujem sa skôr dokumentárnej fotografii. Väčšinou ma zaujíma krajina, príroda. Rád fotím kvety. Niekedy aj ľudí, ale nie každý to má rád. Niekoľkokrát mi to dali aj najavo. Krajina neodporuje a stačí vystihnúť dobré svetlo na to, aby sa dal urobiť dobrý záber. Stále experimentujem a učím sa. Mám nový fotoaparát, s ktorým skúšam nové veci. Niekedy snímky opakujem s rôznymi expozíciami."

Fotografuje na diapozitívy a nevýhodou podľa neho je, že si nemôže skontrolovať záber ako pri digitálnom fotoaparáte. "Je to nákladné, ale projekcia na plátne je krajšia ako fotografia."

S jeho fotografiami sa mala možnosť zoznámiť aj široká verejnosť. Mal už tri samostatné výstavy. "Dve rovnaké boli minulého roku v Stropkove a vo Svidníku. Fotky boli z ciest. Bolo dosť záberov a bolo z čoho vyberať. Tretiu, novú som mal začiatkom roka v Bardejove. Tam boli snímky väčšinou zo Slovenska a z Čergovského pohoria. Zameral som sa na detaily. Urobil som rôzne zväčšeniny kvetov."

O počte svojich fotografií Ľubo prehľad nemá, ale odhaduje ich už na tisíce. Zaujímalo nás, aké sú jeho ambície ako fotografa. "Zatiaľ nemám ambície stať sa profesionálom. Fotím pre seba, lebo ma to baví a investujem do toho všetko, čo zarobím. Niekto si kupuje nové mobily, ja vrážam peniaze do fotenia. Možno by ma bavilo pracovať v časopise, ako je National Geographic, robiť fotografa, cestovať, venovať sa nejakej téme, zdokumentovať ju. To by bolo pre mňa zaujímavé. Je to aj blízke môjmu odboru, ktorý som študoval."

O napísaní nejakého cestopisu zatiaľ nerozmýšľal. "Uvažovali sme s kamarátom, on je poet, dať texty k fotografiám na výstave. Zatiaľ sme to však nezrealizovali. Vždy je s fotkami toľko práce, a potom už mám na názvy málo času. Možno ani nie sú také výstižné, ako by som chcel. Čo sa týka publikácie, chce to čas. Zatiaľ je to jedna veľká kopa diákov, spomienok a rôznych zápiskov."

Svoje fotografie zatiaľ nekomercionalizoval v žiadnom z časopisov. "Iba výstavy boli spojené s predajom. Mne zostáva diapozitív a vrátia sa mi náklady, aby som mohol dať urobiť ďalšie fotky. Som rád, keď sa to ľuďom páči a chcú si doma zavesiť mnou zachytený moment."

Pred pár dňami sa vrátil z Nórska. "Bol som tam tri a pol mesiaca a pracoval som na farme blízko Trondheimu. Dojil som kravy a kŕmil býkov. Bola to celkom zaujímavá práca. Týždeň som cestoval, čo nie je veľa. Iba cesta na sever, ktorou som sa vydal, trvala jeden deň. Bol som na ostrovoch Lofoty. Sú to strašne vysoké skaly, ktoré padajú rovno do mora. Na tých ostrovoch sú malé dedinky, je tam jedna cesta, ktorá ich spája mostami. Všetci sa venujú rybolovu."

Posťažoval sa, že vyfotil iba osem filmov. "Tam je dôležité počasie. Štyri dni z týždňa pršalo, takže som bol väčšinou v stane. Zažil som akurát polárny deň, aj v noci bolo svetlo. Na vidieku sú ľudia veľmi priateľskí. V mestách to je už iné. V Oslo to už ako ani Nórsko nevyzerá. Je tam veľmi veľká zmes ľudí zo západnej Európy. Napríklad taký Trondheim je úžasné rozľahlé mesto s množstvom zelene, starými drevenými domami, je tam čo vidieť. V Nórsku je trendom sťahovať sa na juh do hlavného mesta. Ľudia chcú mať dobré auto, zarábať veľa peňazí. Farmársky život ustupuje."

Svoj pobyt v Nórsku plánuje Ľubo priblížiť prostredníctvom ďalšej výstavy v Stropkove na jeseň tohto roka. Budúci rok by chcel navštíviť pobaltské krajiny Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Juh ho vraj neláka, pretože nemá rád teplo. Z ďalších cestovateľských snov prezradil Kanadu a americké národné parky. "To už je však hlavne o peniazoch."