žiadostí mnohonásobne (za rok aj tisícnásobne) prekračoval počet uvoľnených bytov. Nečudo, že z pridelenia bytu sa stala lukratívna záležitosť. A keby len to. Keď mesto byt pridelilo, nemohlo podpísať s novým užívateľom zmluvu na dobu určitú. Podpísalo teda zmluvu na dobu neurčitú a nájomník získal možnosť odkúpiť si tento byt. A pointa na záver - odkupoval ho za zostatkovú nominálnu sumu, teda nie normálnu komerčnú cenu, ale za nejakých smiešnych povedzme tridsaťtisíc. Bol to teda lukratívny džob, živná pôda pre korupciu a klientelizmus.

Hypotetický príklad (naozaj ide o hypotézu, aby to nebodaj niekto nechcel napadnúť): Nejaký človek chcel byt. Na trhu by ho vyšiel na sedemstotisíc. On rozdal tridsaťtisícové úplatky povedzme štyrom dôležitým ľuďom, ďalších tridsaťtisíc dal po získaní bytu za odkúpenie. To máme 5 x 30-tisíc = 150-tisíc. Toľko ho teda reálne stál byt, za ktorý by v normálnom svete dal 700-tisíc. Ušetrených viac než pol milióna korún sú dobrým dôvodom na široký úsmev, ten majú na tvári aj prijímatelia úplatkov. Dostali ich bezpracne.

Hypotetický príklad číslo 2. Ako najlepšie korumpovať mestských poslancov? Prideliť byt ich deťom. Koľkože poslaneckých detičiek tak prišlo na úkor iných k fajnému bytíku? Túto otázku si môžu smelo položiť aj členovia terajšieho zastupiteľského zboru. Možno sa s tým vysporiadali, vyspovedali sa z toho, ktovie. Hoci to nie je nelegálne, je to neetické a príkladov takéhoto politického klientelizmu je v meste X. Málo z káuz tohto typu presiaklo na verejnosť. Niektoré však predsa. A čo s tým? Nič. Zákon porušený nebol a to, že niektorí ľudia majú chrbty z gumy, je ich problém (alebo ich výhra, ak sa na to dívame z pohľadu matérie).

Predchádzajúce riadky som písal v minulom čase. Dúfam, že som si to mohol dovoliť. Vyzerá to tak, že by sa veci mohli zmeniť k lepšiemu. Aspoň takú snahu prejavilo terajšie vedenie radnice, paradoxne, v súčinnosti s opozíciou v mestskom zastupiteľstve. Uvidíme, či snahu o transparentnosť dotiahnu do konca. Primátor Milan Benč síce nezačal najšťastnejšie, keď pridelil byt svojmu kamarátovi a radnému Ivanovi Benkovi. Avšak aspoň to netajil a nevyužíval na politický boj, netajil to ani Benko. A pridelený byt je na Ulici Tarasa Ševčenka, čo vskutku nie je lukratívna štvrť. No aj tak to nebolo šťastné riešenie.

Ďalšie Benčove kroky však boli sympatické. Zverejnenie žiadateľov, prehodnotenie kritérií i najnovší počin - prideľovanie nájomných bytov (spred roku 1989) terajšieho bytového fondu podľa splnených kritérií a v prípade viacerých žiadateľov, ktorí splnili kritériá, verejné žrebovanie. Tlieskam takémuto počinu. Verím, že nastal čas, keď sa v Prešove bude s bytmi obchodovať normálne a nie politicky, keď mestské byty prestanú byť politickým nástrojom na obchodovanie, vyhrážanie sa, vyjednávanie, ale získajú ich tí, ktorí ich potrebujú. Akurát potrebujú kúsoček šťastia, ale to je vždy lepšie, než keby potrebovali úplatok.