štátoch Európy. "Vrátil som sa k cyklistike a moja denná dávka, ktorú zvládnem v pohode, je 50 kilometrov. Bez športu by som si svoj každodenný život nevedel predstaviť," povedal nám so šarmantným úsmevom vitálny dôchodca J. Gerenčer. Pri tréningoch má stáleho partnera, bývalého cyklistu, o rok staršieho Vlada Ramazzetera. Kedysi spolu pretekali, teraz športujú pre radosť z pohybu.

Keď sme sa opýtali, či má pre seniorov recept na to, ako si zachovať takúto formu aj vo vyššom veku, bez zaváhania reagoval: "Hýbte sa! Dôchodca môže žiť plnohodnotným životom aj bez tabletiek, ale nie bez telesného pohybu. Verte mi. Čím viac sa hýbem, tým lepšie sa cítim a lekára potrebujem len sporadicky. Cítim sa na takú päťdesiatku."

Juraj Gerenčer bol celý svoj produktívny život učiteľom, dokonca 16 rokov pôsobil ako riaditeľ základnej školy. Tréningy mu, zdá sa, nestačia. Pohybu si užije dosť aj pri práci v záhrade, či okolo rodinného domu. Jednoducho, leňošenie ho neláka.

Inak sa momentálne teší zo synovej dcéry, ročnej vnučky Barborky. Po rokoch, kedy ovdovel, sa znova oženil a spolu s manželkou, detskou lekárkou Naďou, sa snažia prežiť každý deň tak, akoby bol posledný.

Keďže je rodený Prešovčan, spomínal aj na roky detstva prežité na Hlavnej ulici č. 16. Mimochodom, bývali v dome, kde je momentálne detská knižnica Slniečko. "Keď v prešovskom Kolégiu študoval P. O. Hviezdoslav, býval v tomto dome. Je slávny. Neviem to presne, ale počul som, že sa tam nachádzajú asi 150 rokov staré maľby od Rombauera. Rád spomínam na detstvo v tomto dome a je mi ľúto, že ho naša rodina predala. Kto mohol vedieť, že prídu iné časy?"