Ponuku dostal od vtedajšieho prednostu okresného úradu Jána Patakyho, pracoval totiž v tom čase vo funkcii okresného štátneho hygienika.

"Rozhodol som sa v hodine dvanástej. Ak som chcel veci ovplyvniť, musel som sa zaradiť. Napokon, náš klub sa teraz nazýva klub SDKÚ a nezávislých." Zdôraznil, že sa mu nepáči, keď na komunálnej úrovni sa robí "veľká" politika. "Skôr som za argumentáciu pri presadzovaní cieľov."

O svojom dvojročnom pôsobení v zastupiteľstve i v mestskej rade hovorí, že mu darí veci presadzovať, lebo ako vedúci regionálnej organizácie Úradu verejného zdravotníctva zasahuje do viacerých zložiek života, ktoré sa týkajú ochrany zdravia obyvateľstva. "Človek musí mať vnútorný pocit, že niečo dobré spravil aj bez toho, aby mal nejaké morálne ohodnotenie od spoločnosti. Veď mnoho dobrých vecí, ktoré sa urobia, majú svoj dopad v budúcnosti."

K súčasnosti mesta hovorí, že sa v ňom robí veľa potrebných vecí, ako napríklad rekonštrukcia zimného štadióna či reanimácia, ktorá sa začala minulé volebné obdobie a spôsobila veľký rozruch. "Som však za to, že Bardejov, to nie je len stred mesta, máme sídlisko Družba, tiež Vinbarg, máme Obrancov mieru a ďalšie časti mesta. A my pri veľkých investíciách zabúdame na bežný život."

Podobne vníma aj svoju prácu. "Stáva sa však aj to, že to, čo urobím, sa napríklad nehodí niektorým podnikateľom, ktorí hromžia a vidia v tom niečo nekalé, ale chcem ich ubezpečiť, že ideme podľa zákona."

Okrem iného sa mu nepáči, že v Bardejove vyrastá stále viac hostincov a krčiem. "Veď keď idem z pracoviska domov na Družbu, je to asi kilometer, tak sa môžem zastaviť v deviatich pohostinstvách. A ľudia pritom nadávajú, že musia platiť za recepty, že obedy zdraželi o 2,50 Sk a vyhlasujú deti zo školského stravovania. Pýtam sa, za čo pije, za čo fajčí mládež, a nielen mládež. Peniaze ešte asi sú, len sa využívajú nesprávnym spôsobom."

Zbyňovský podotkol, že podľa jeho názoru je najnebezpečnejšou drogou práve alkohol, lebo je celospoločensky tolerovaný. "Čo sa však týka marihuany, ťažko povedať, že sa na ňu nevytvára závislosť. V Bardejove už dosť detí prišlo s ňou do styku, ale aj intravenózne pichanie je štatisticky podchytené."

Podobný názor zastáva aj čo sa týka liekov. "Niekedy si pacienti bohapusto nechávajú lieky predpisovať, priam tlačia na lekára. Lieky však nie sú všemohúce. Už starovekí grécki lekári zisťovali príčinu choroby a nie následok. Keď sa niekto bude prepchávať, bude fajčiť, bude každý deň piť, a keď sa potom ohlási tráviace ústrojenstvo, pečeň, ľadviny, tak pôjde za lekárom, ale zdravotníctvo môže ovplyvniť zdravotný stav človeka maximálne z 20 percent. Šesťdesiatpäť percent je to štýl života, skrátka treba vypustiť alkohol, cigarety a stres."

Boli sme zvedaví, či tieto princípy zdravého spôsobu života Zbyňovský dodržiava. "Keď som bol na vojne ako lekár, tak som bafkal cigaru, lebo všetci fajčili. Trvalo to si pol roka. Čo sa týka alkoholu, musím sa priznať, že mám rád dobré vínko. Nie je to však tak, že vodu kážem a víno pijem, príležitostne si vínko dám. Stravovanie? Nuž, snažím sa. Manželka vedie poradňu zdravia, takže aj doma varí racionálne. Keďže už mám na krku päťdesiatku, dávam si pozor. Ale, keby som sa mal hodnotiť, som skôr menej disciplinovaný."

Nedisciplinovanosť v stravovaní kompenzuje Zbyňovský športom. Loptové hry však zredukoval, lebo má problémy s driekovou chrbticou. "Ale bicyklujem a pravidelne plávam. Nechodím sa do vody čľapkať, moja taxa je tisíc-tisícpäťsto metrov za určitý čas. Snažím sa, aby mi pulz vystúpil na 120 - 130. Aj na bicykel sadám 2 - 3 krát za týždeň, moja taxa je dvakrát 40 kilometrov a raz šesťdesiat. Chodím po cestách tretej triedy na Šarišské Čierne a na Smilno. No a v neposlednom rade mám rád turistiku."