Na stránkach tlače sa viackrát objavili polemiky okolo sporných pomenovaní ulíc a verejných priestranstiev v Prešove. Je to logické, keď sa diskutuje o štátnej hymne, prečo by sa nemalo o tomto? A téma je to rozsiahla, lebo v šarišskej metropole je v pomenovaní ulíc - skoro 15 rokov po "nežnej revolúcii" - chaos. Názvy ulíc a verejných priestranstiev schvaľuje mestské zastupiteľstvo.
Odborné podklady k tomuto dáva Mestská názvoslovná komisia (MNK). A tá je jadrom problému. Poďme však po poriadku.
Ulice sú pomenúvané, okrem iného, aj podľa nežijúcich osobností. Kým hajzlov ako Hitler, Goebbels, Stalin či Gottwald sa nikto neodváži dať do názvu ulíc, hajzlíkov je v Prešove plno, a tak tu stále strašia názvy ulíc ako Janouškova, Marka Čulena či Engelsova. Po roku 1989 sa začalo s "generálnou výmenou" mien ulíc, ale táto práca ostala rozrobená a nedorobená. A pritom existuje plno osobností spätých s Prešovom, ktoré by si ulicu zaslúžili.
Napríklad tu, na hanbu sveta, chýba Kalinova ulica (vynára sa aj vysvetlenie, že členovia komisie nevedia, o kom je reč). Dokonca ešte aj myšlienka, s ktorou nedávno vyrukovala - hoci v Bratislave - mikrostrana OKS, pomenovať ulicu či námestie po Reaganovi je mi bližšia, než sa prechádzať po nejakej Janouškovej...
A čo robí Mestská názvoslovná komisia? Žiaľ, nič. Schádza sa ad hoc, keď treba niečo pomenovať, alebo keď je nejaká požiadavka, napríklad od cirkvi, na premenovanie. A jej činnosť aj tak vychádza nazmar, za chvíľu poviem prečo.
V poslednom období sa pomenovali novovytvorené ulice väčšinou podľa prírodných ukazovateľov, takže s tým problém nebol. Iná situácia bola pri "neprírodných" premenovaniach. Zmeniť Družbu na Námestie Kráľovnej pokoja sa ešte dalo chápať. Hoci v skutočnosti ide o parkovisko a nie námestie, a keď niekomu nevadí vyhlasovateľ Slovenskej republiky rád a vadí mu slovíčko "družba" je síce čudné, ale nech. Nedávno sa poslancom podarila kravina par excellence. Pri kostole (pomenovanom podľa biskupa Gojdiča) vzniklo miniatúrne námestie so siahodlhým názvom Námestie blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka. Zabrániť prijatiu tejto blbosti nepomohlo nič (a to ho ešte pôvodne chceli vyskloňovať ako Hopku). Ani fakt, že kostol je pomenovaný podľa tiež blahoslaveného biskupa, ale Gojdiča, ani fakt, že Gojdič "má" len ulicu a nie námestie a nie je názve slovíčko "blahoslavený", ani odporúčanie MNK nazvať miesto Námestie biskupa Vasiľa Hopka (tiež nič moc), ani fakt, že podľa štatútu sú neprípustné dlhé názvy ulíc.
Ďalší príklad nekompetentnosti MNK a jej nulovej autority je pri Rusínskej ulici. Novú cestu K4 medzi Sekčovom a centrom chceli pomenovať ako Pražská cesta, MNK prišla s tým, že názov má znieť Pražská ulica. Poslanci to zasa zmenili. Pôvodne chceli Rusínsku cestu, rešpektovali upozornenie, že to má byť Rusínska ulica a tento názov schválili. Názov Rusínska cesta by sa pritom k tejto "ká-štvorke" vcelku hodil.
Mimochodom, to, že názov nemôže znieť Nejaká cesta je ďalší blud. Môže. Prečo by nemohla byť Pražská cesta či Rusínska cesta, ale Pražská ulica, Rusínska ulica?! Zaujímalo by ma, o aké osobnosti sa s výnimkou docenta Bartka komisia opiera. Zdôvodnenie, že ulica áno a cesta nie, je bludné. Chcete príklad? Moldavská cesta v Košiciach - odporúčam exkurziu členom komisie a ich radcom.
Čo z toho celého vyplýva? Nič strašné sa nedeje. Ale Milan Laca, predseda Mestskej názvoslovnej komisie, by ju nemal zvolávať iba ad hoc, ale mal by pripraviť nejakú koncepciu pri pomenovaní ulíc. Aby boli zachytené partnerské mestá (a nielen niektoré), osobnosti Prešova, aby vymizli hajzlíci a alogizmy, a aby to celé bolo spravené optimálne po finančnej stránke. Času je dosť, veď sme vydržali veľa rokov aj bez toho, ale viceprimátor Laca by sa nemal zľaknúť a pustiť sa do tejto koncepcie. Je to jeho zodpovednosť. Tak, ako by mesto malo mať poriadok v tom, ktoré pozemky sú koho, tak by malo mať ujasnené aj ich pomenovania.
Autor: +
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
