dosiahla, objavili sme v nej sebavedomú slečnu, ktorá chce ísť za svojim cieľom. Tým je muzikálová herečka. Vtedy sa posťažovala, že neznáša, keď jej hovoria stropkovská hviezdička. Napriek tomu, o čom bude tento článok, sa nám zdá dnešný nadpis výstižný (Biba, prepáč).

Na úvod ešte jedna reminiscencia na minulý článok. Končil sa vetou „Kto vie, možno raz budeme počuť o stropkovskej hviezdičke ako o veľkej muzikálovej hviezde." Spomíname to preto, lebo nie za dlhý čas sa udiali v živote Bibiány isté zmeny, prišli ďalšie väčšie úspechy. Pred sebou mala krajské kolo súťaže Francúzsky šansón. Po dvoch druhých miestach, bola rozhodnutá do tretice vyhrať. Stalo sa...

„V apríli sa mi podarilo v Michalovciach konečne zvíťaziť. Spievala som v kategórii od 14 do 18 rokov, kde nás bolo pätnásť. Postúpila som na národné kolo do Bratislavy. Pred tým bola ešte krajská súťaž Slávici z lavice v Prešove, kde som si tiež vyspievala prvé miesto," vyratúvala Biba. Zúčastnila sa aj na súťaži Talent night 2004, prostredníctvom ktorej U. S. Steel Košice, hľadá ľudí pre svet šoubiznisu. „Bolo tam 85 účastníkov. Vybrali štyroch sólistov, ktorí dostali možnosť nahrať cédečko. Podmienkou bola vlastná skladba. Text mi urobil Imro Makó na hudbu Natálie Čepovej. Bola celkom iná ako ostatné pesničky. Bola rýchla, dostatočne veselá a v podstate bola o mne. Aj sa tak volala „Moja pieseň." Bola som však veľmi sklamaná, lebo som sa nedostala medzi prvú štvoricu."

„Neúspech" však vystriedal úspech 20. júna na celoslovenskom kole 6. ročníka Francúzskeho šansónu. „Tam to bola sila. Museli sme všetci absolvovať dve skúšky s orchestrom. Všetko bolo perfektne naplánované. Konkurencia bola veľmi silná, lebo tam už boli vyspievané speváčky. Boli tam víťazi z každého kraja."

V Bibianinej bielej kategórii súťažili samé dievčatá. Predstavila sa s piesňou Edith Piaf „On dance sur ma chanson" (Tancuj na moju pieseň). Na otázku či čakala víťazstvo povedala: „Nečakala som to, ale snívala som o tom. Každopádne to bolo niečo veľké. Mala som dlhý potlesk v zaplnenej sále kultúrneho domu Ružinov v Bratislave. Sama som bola z toho prekvapená, nevedela som čo mám robiť. V porote boli ľudia z Paríža, známa francúzska speváčka Eley Cid, Andrea Zimanyová, huobník a producent Henry Tóth... Od neho som dostala poklonu. Povedal, že mám budúcnosť, tak som zvedavá."

Zástupcovia francúzskej ambasády a inštitútu ocenili jej francúzsku výslovnosť. „Za to vďačím mojej francúzštinárke Ľubici Dolinskej. Touto cestou by som sa chcela poďakovať aj mojej korepetítorke Natálii Čepovej." Bibiána svoj úspešný pobyt v hlavnom meste zavŕšila spolu s ďalšími víťazmi vystúpením na koncerte na Primaciálnom námestí v Starom meste. Ako výhru získala zájazd, kam inam ako do Francúzska spojený s jazykovým kurzom.

Ďalší krôčik k splneniu svojho sna urobila tým, že sa rozhodla opustiť stropkovské gymnázium a presídliť do Bratislavy. Urobila skúšky na konzervatórium odbor herectvo s hlavným predmetom muzikálový spev. Pred časom to bolo z pohľadu jej rodičov nemysliteľné pred ukončením školy. Zaujímalo nás, čo sa zmenilo. „Mama bola so mnou na jednej súťaži a na koncerte. Videla všetko čo sa okolo toho deje a súhlasila. Jednoducho som si to vydobyla, a som šťastná."

Čo dodať na záver? V prípade Bibiány to nechajme radšej otvorené...