projektu s názvom Ticatec sa tento krát zúčastňuje sedem študentiek prevažne z Umeleckej univerzity v Carlisle. Priestorové aplikácie, šitá čipka, makramé, paličkovaná čipka, cigánske tkaničky, frivolitka a tkanie sú techniky na ktoré by v Anglicku ťažko natrafili.

„Dostal som ponuku od Angličanov, aby som opäť urobil kurz textilných techník, keďže mal minulého roku veľký úspech. U nich nie je nič také, preto hľadajú možnosť využitia iných techník pre svoje práce. Okrem toho im chceme ponúknuť možnosť oboznámiť sa s východným Slovenskom. Aby nielen pracovali, ale aj niečo videli, pretože naša krajina je pre nich absolútne neznáma. Boli na folklórnych slávnostiach vo Svidníku, navštívili sme Vysoké Tatry, absolvovali ochutnávku vín vo Veľkej Tŕni. Jednoducho im chceme ukázať také veci, ktoré by mohli aj prostredníctvom nich pritiahnuť Angličanov na Slovensko," povedal riaditeľ organizátorskej agentúry Krajina Miroslav Knežo. Dodal, že v auguste by pravdepodobne mala prísť ďalšia skupina.

Skôr ako prišli študentky do Stropkova, zastavili sa na Združenej strednej umeleckej škole v Kežmarku, kde si počas štyroch dní vyskúšali robiť šitú čipku. Na Strednej priemyselnej škole odevnej vo Svidníku strávili tri dni pri práci s priestorovými aplikáciami. V Stropkove sme ich zastihli pri paličkovanej čipke, ktorú ich učila Anna Šafranková. Denne venujú práci okolo sedem hodín.

„Na základy zvládnutia tejto techniky je potrebné oveľa viac času. Tým že máme na to iba štyri dni, nie je to náročné len pre nich ale aj pre mňa. Je však vidno, že to pochopili a celkom im to ide. Dôležité je to, aby si to aj pri toľkých technikách zapamätali. Neviem či budú môcť pokračovať doma bez cudzej pomoci. Musia mať k tomu aj pomôcky. Minuloročná skupina si dala všetko urobiť u nás. Dievčatá sú veľmi príjemné pýtajú sa na slovenské výrazy," povedala A. Šafranková, ktorá s nimi komunikuje prostredníctvom tlmočníka. Slovo sme dali aj samotným účastníčkam.

Leanne Richards (18) sa dostala k projektu prostredníctvom univerzitných novín. Zaujal ju preto, že textílie sú jedným z jej predmetov, ktorý študuje a zíde sa jej to do budúcnosti. „U nás by som sa to nemala nikde možnosť naučiť." Jej obľúbená technika je paličkovaná čipka s ktorou sa stretla po prvý krát v živote. „Počas štyroch dní som sa naučila základy, hoci prvý deň som neverila, že to dokážem. Teším sa aj na prácu s makramé. Rada by som si otvorila štúdio a predávala vlastnoručné práce." Predpokladá, že by z toho mohol byť dobrý biznis. „Chcela by som tieto zaujímavé techniky učiť aj iných." Na Slovensku je prvý krát. „Je to nádherná krajina. Sú tu aj pekné obchodíky." Prezradila, že vo voľnom čase chodia nakupovať všetko súvisiace s textíliami a ručnými prácami. „Nakupujeme vlnu a nite, galantéria je našim obchodom." Slováci sú podľa nej veľmi pokojní a sú príjemnejší ako Angličania.

„Mne sa najviac páčila šitá čipka, ktorú sme robili v Kežmarku. Chcela by som v nej pokračovať aj doma," povedala osemnásťročná Hannah Brassington z Trowbridge, ktorá ide študovať umenie a návrhárstvo na londýnsku univerzitu. „Mala som možnosť ísť aj do Írska alebo Poľska. Tam to bolo zamerané predovšetkým na prácu s drevom v exteriéroch. Vybrala som si Slovensko, pretože najviac vyhovuje môjmu budúcemu zameraniu."

U nás ju zaujala iná kultúra. „Všetci sú príjemní. Sú tu aj dobré podniky, kde sa dá ísť posedieť."

V skupine je aj 47 ročná študentka prvého ročníka univerzity v Carlisle Juli Hartlett.

„Bola som zdravotná sestra a starala som sa o deti. Keď vyrástli, chcela som robiť niečo, čo ma baví. Študujem keramiku a prácu s textíliami. Na Slovensko som prišla zo zvedavosti, lebo som o ňom veľa nevedela. Páčia sa mi všetky techniky s ktorými som sa tu zatiaľ stretla, a chcela by som ich rozvíjať aj neskôr. Bolo by dobré, keby sme sa im venovali dlhšie, ale aj tak to celkom stačí."