svetovej vojny. O týchto hroboch, podľa svedectiev starousadlíkov, síce vedeli a časť pozostatkov exhumovali už v roku 1993. Neskôr stavební robotníci odhalili ďalšie náznaky, ale keďže okolo chrámu bol betónový chodník, zdalo sa, že ostatné hroby ostanú pod vrstvou betónu navždy. Akonáhle sa vyskytla možnosť, špecialisti z Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojnové hroby okamžite zareagovali. Boli sme pri tom.

Len tak mimochodom, nie je to príjemná práca. Odkrytá pôda vydávala tajomstvá neochotne. Vzduchom sa niesli pachy. Zvuky krompáčov a lopát neprekryli napätie. Viselo vo vzduchu. Trojica kopáčov pomaly odhaľovala nánosy hliny. Boli tam. Po chvíli sa objavili prvé obrysy pozostatkov mŕtveho vojaka. Dokonca našli aj identifikačný štítok. Hľadali ďalej. "Nemci mali veľmi presné záznamy o pochovávaných vojakoch. Podľa identifikačného čísla, čo je polovica akéhosi prívesku, nájdu v archívoch číslo priradené k menu vojaka. Keďže už poznáme ich precízny systém pochovávania, určite tu budú aj ďalšie hroby," povedal nám člen tímu špecialistov Ladislav Pajtinka.

Napätie z odhaľovania minulosti ovplyvnilo aj nás. Najmä, keď sme pozorovali ako sa vedľa ľudských pozostatkov objavil nožík, či rokmi a nánosmi agresívnej pôdy obalený granát. Zaujímalo nás, či sa nezachovali aj časti uniforiem, alebo aspoň gombíky, ale nezazreli sme ich. Napokon, uplynulo už 60 rokov a možno by to bol skôr zázrak. "Najčastejšie sa nájde helma, zvyšky kožených kapsičiek, v ktorých mávali listy, alebo fotografie blízkych, topánok, ak ich pochovali s nimi, ale najčastejšie sa zachovali zvyšky ponožiek. Asi boli z kvalitnej bavlny," reagoval na naše zvedavé otázky Jaroslav Halža. Exhumačnej práci sa venuje už niekoľko rokov a prešiel špeciálnym výcvikom. Podobne reagoval aj jeho "služobne" mladší kolega Ľubo Frejko. Pri opatrnom odhaľovaní kostier konštatoval, že podľa stavby kostí, kĺbov a iných znakov išlo o mladých vojakov vo veku 17 až 20 rokov. Na Slovensku pôsobí nemecký antropológ, ktorý sa zaoberá identifikáciou pozostatkov a má prístup k archívom. "Ak presne určí pozostatky, nasleduje kontakt s príbuznými, aby ich o mieste uloženia informovali," dodáva Pajtinka.

Na našu otázku, kde bude teda miesto ich posledného odpočinku, keďže podľa Ženevského dohovoru vojaci majú ostať na území štátu kde padli, nám odpovedal, že ich premiestnia na nemecký vojenský cintorín do Hunkoviec (okres Svidník). Je to zberný cintorín pre 2 800 mŕtvych s dvoma hrobovými poľami.

Mimochodom, na východe sú štyri cintoríny. V už spomínaných Hunkovciach, v Prešove, v Zborove (okres Bardejov) a v Humennom. Ďalšie dva sú vo Važci a v Bratislave.