je presvedčená, že veci okolo nej sa hýbu. Sama je matkou mentálne postihnutej dcéry. Cíti, že široká verejnosť podporuje aj jedincov, ktorí žijú medzi nimi s hendikepom. V piatok sa združeniu podarilo ukončiť jeden z radu úspešných projektov, venovaných deťom. Celoročná krúžková činnosť detí venovaná netradičnej ľudovej tvorbe vyvrcholila Dopravným dňom detí. Na dopravnom ihrisku sa členovia združenia naživo a bez predchádzajúcej kolízie stretli s policajtmi aj zdravotníkmi. Dostali školenie, ktoré im pomôže v neprehľadnej cestnej doprave. Deti si mohli vyskúšať niektoré policajné prístroje.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím má dnes vo Vranove 168 členov, z toho 75 detí. "Deti v združení máme integrované postihnuté aj úplne zdravé," tvrdí zapálená predsedníčka. Tohto roku sa združeniu podarilo okrem tradičných aktivít otvoriť aj chránenú dielňu s piatimi zamestnancami. "Pokračujeme na rekonštrukcii budovy a chceli by sme do konca roka otvoriť polyfunkčné rehabilitačné centrum pre mentálne postihnutých dospelých." V centre pre ľudí o ktorých sa po vstupe do dospelosti nemá kto postarať, plánujú vytvoriť priestor pre pracovnú rehabilitáciu. Začať chcú s piatimi klientmi, ich počet plánujú zvýšiť až na pätnásť. "Predmetom rehabilitácie by mala byť ľudová výroba, tkanie na krosnách, keramika s vypaľovacou pecou, šitie,..." Mentálne postihnuté deti do osemnásť rokov sú vo Vranove umiestnené v Domove sociálnych služieb v Rodinnej oblasti. Keď dospejú, sú odkázaní na seba, zbavení právnej zodpovednosti za svoje konanie. "Nemajú kam ísť ďalej, sú len doma." Združenie plánovalo otvoriť Chránenú dielňu. Keďže mentálne postihnutí nemohli podľa zákona pracovať rozhodli sa pre pracovnú rehabilitáciu. "Potom v spolupráci s rodičmi požiadame, aby im bola aspoň čiastočná svojprávnosť prinavrátená. Budeme ich zamestnávať na voľnom trhu práce, ak nie tak vytváraním ďalších pracovných miest." Na zriadenie centra získali postihnutí Vranovčania prostriedky z nadácie Socia, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zo svetovej banky. "Veľké nadácie naozaj teraz začínajú podporovať aj chudobnejšie regióny, ktoré to naozaj podporujú. Naozaj nemáme problém, nech ideme robiť okná, alebo bezbariérový prístup nie je problém peniaze zohnať. Záleží na dobrom projekte a potom je podpora z Bratislavy aj Európskej únie o niečom úplne inom."

Každé z postihnutých detí vo Vranove a okolí niečo vie. Každé trpí inou poruchou, ale u všetkých sa podľa Anny Jankivovej dá prebudiť záujem o niečo zmysluplné. Desať rokov postihnutým deťom aj dospelým venovala ako dobrovoľníčka. Teraz vie, že najlepšie je veci robiť naplno. "Naše deti už nemajú kam ísť. Musíme im pripraviť iný lepší život. Nie domov sociálnych služieb s celoročnou starostlivosťou." V združení im členovia pribúdajú. Napriek tomu má pocit, že najťažšie je presvedčiť rodičov o zmysluplnosti ich činnosti. "Dospelí postihnutí majú svoje dôchodky. Oni by si mali rozhodovať, či za nich pôjdu na výlet, do dielne. Bohužiaľ niekedy to tak nie je. Nie je to tým, že by ich rodičia chceli žiť na ich úkor. Taká je doba."

Dopravný deň vo Vranove využili aj Mária Miňová, so svojou dcérkou Maruškou. Zúčastňujú sa na všetkých akciách združenia. Členstvo v združení majú zaplatené všetci z rodiny aj zdravé deti. Jedenásťročnú Marušku mama do centra zapojila, pretože v ňom vidí spôsob, ako ju zapojiť do spoločnosti, do diania okolo. "Aby sa mala s kým stretávať, mala kamarátov, priateľov, známych." Finančnú záťaž členstvom v združení nepociťuje. Maruška má troch zdravých súrodencov. Jej postihnutie im nevadí. "Deti súrodenca príjmu za každých okolností. Nerobia z toho žiadnu tragédiu." Bez združenia by bola Maruška odkázaná iba na rodičov súrodencov a babku na Dubníku. Rovnako všetci postihnutí.