súrodencov. Odmalička sledoval ťažký železničiarsky chlebík svojho otca, ktorý mu však učaril na celý jeho aktívny život až do dôchodku. Patrí k tej generácii, ktorá sa formovala v čase novovzniknutej ČSR. Odmalička mu otec vštepoval lásku k železnici. Na nej obdivoval najmä prácu výpravcu.
Detstvo prežíval Mikuláš Kašprišin (na snímke) na Veselej ulici. Za Štátnym žrebčincom a neďaleko dnešného futbalového štadióna Tatrana Prešov. Jeho rodina bývala na Hlavnej ulici a potom v Solivare. Tak, ako mnohí iní chlapci, rád naháňal loptu a venoval sa aj iným športom. Netušil, že raz bude zastávať významné funkcie vo vedení futbalu a vôbec celej telesnej výchovy.
Na železnici začal pracovať ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1938 a po skončení základnej vojenskej služby a kurzu pre výpravcov vlakov v Bratislave sa splnil jeho detský sen. Stal sa v roku 1944 výpravcom železničnej stanice v Michalovciach. O päť rokov neskôr bol prednostom stanice. Ako prešovský rodák a lokálpatriot s radosťou prijal ponúknuté miesto dopravného námestníka železničnej stanice v Prešove a po krátkom čase sa stal prednostom tejto stanice a uvedenú prácu vykonával až do odchodu do starobného dôchodku v roku 1984.
Na toto obdobie si pán Kašprišin spomína takto: "Moje začiatky boli poznačené kritickou situáciou na staručkej železničnej stanici v Prešove, ktorej priestory už vtedy nevyhovovali. Nástupom autobusovej dopravy, ktorá mala hlavné stanovište pred železničnou stanicou, sa skomplikovala jej prevádzka. Problémom bol aj nedostatok pracovných síl. Chýbalo 60 - 70 zamestnancov. Hoci to dnes znie neuveriteľné, náborom pracovných síl v okolitých dedinách sa čiastočne stabilizovala práca v železničnej prevádzke. Jedným z najväčších pracovných úspechov bol osobný podiel na príprave realizácie výstavby dnešnej novej železničnej stanice, ktorej základný kameň bol položený za prítomnosti vtedajšieho ministra dopravy 4. novembra 1980 a do prevádzky bola uvedená ešte pred ´nežnou revolúciou´. Počas mojej železničiarskej kariéry na stanici sa vystriedali generácie zamestnancov, s ktorými si pri osobných stretnutiach radi zaspomíname na spolu prežité roky."
M. Kašprišin sa zaslúžil o vytvorenie dobrého pracovného kolektívu, v ktorom našli svoje uplatnenie aj ľudia, ktorí z politických dôvodov si nemohli nájsť prácu inde. Ochotne pomáhal každému, kto takúto pomoc potreboval. Mnohých svojich spolupracovníkov dokázal okrem pracovných povinností zapojiť do rozvoja športu v meste, okrese i kraji. Sám sa aktívnemu športu venovať nemohol a preto si našiel priestor v turistickej a funkcionárskej činnosti, ktorá vyústila do funkcie predsedu vtedajšieho Okresného výboru ČSTV v Prešove. Túto vykonával od roku 1954 do roku 1985. Jeho srdečnou záležitosťou sa stal prešovský a východoslovenský futbal. Predsedal krajskej futbalovej sekcii v rokoch 1953 - 1960 a potom, po územnej reorganizácii, bol dva roky v podobnej funkcii vtedajšieho Východoslovenského kraja v Košiciach. Prešovský futbal za jeho pôsobenia zaznamenal mnohé úspechy, ktorými reprezentoval Prešov v celoštátnej najvyššej ligovej súťaži. Spomína si na vynikajúceho hráča a priateľa Ladislava Pavloviča a iných. S futbalom pán Kašprišin precestoval aj rôzne krajiny sveta, ako Čína, ZSSR, USA, Kanada, Anglicko, Egypt a mnohé iné. Zúčastnil sa majstrovstiev sveta vo futbale v Londýne. Ako športový predstaviteľ bol vyslaný na olympijské hry do Ríma, Mníchova a Moskvy. Stal sa aj účastníkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Ľubľane. Podporoval športovú činnosť Telovýchovnej jednoty Lokomotíva pri železničnej stanici v Prešove a jej rôzne športové oddiely. Zastupoval prešovských turistov na prvom turistickom zjazde v USA v roku 1964, keď zo 40 účastníkov sa domov vrátilo iba 18.
Za zásluhy v športovej oblasti bol Mikuláš Kašprišin ocenený viacerými vyznamenaniami. Za celoživotný prínos v rozvoji prešovského športu bol v marci 2004 ocenený diplomom Obvodného úradu v Prešove, Mestského úradu v Prešove, Olympijského klubu regiónu Prešov a Okresnej asociácie TJ a klubov okresu Prešov. "Celý doterajší život považujem za 85-kilometrovú túru, z ktorej som väčšiu časť absolvoval po rovine. Boli však aj úseky horské a vysokohorské, ktoré bolo treba prekonávať. Za to, že sa to tak všetko podarilo, vďačím rodinnému zázemiu a mojej manželke," povedal M. Kašprišin.
S manželkou sa po odchode do dôchodku venovali turistike a cestovaniu. Spolu precestovali celú Európu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
