návštevníkom mesta i jeho obyvateľom slávnu históriu mesta, jeho dávne práva a výsady.

Rytier Roland sa dostal do Bardejova s nemeckými "hospites" ("hosťami"), ktorých do týchto končín pozývali uhorskí králi, najmä Belo IV. Nemeckí osadníci doosídľovali už na začiatku 13. storočia a ešte intenzívnejšie po tatárskom vpáde v rokoch 1241-1242 pomerne riedko osídlené územia severovýchodného Uhorska. Zo starej vlasti v Nemecku si so sebou prinášali aj právny systém, ktorým sa riadili. A jedným z jeho symbolov bol i legendárny rytier Roland.

Bol to hrdina z doby franského (nemeckého) cisára Karola Veľkého z prelomu 8. a 9. storočia. Podľa starej Eberhardovej kroniky 15. augusta 778 prepadli zadný voj Karolovho vojska nepriateľskí Mauri. Pri jeho obrane v Roncesvalleskom priesmyku v Pyrenejách zahynul hrdinskou smrťou Hruotlandus, Britannici limitis praefectus (správca normandského pobrežia) a popredný člen Karolovej vojenskej družiny.

Osoba Hruotlanda - Rolanda sa postupne stala legendárnou a jej obľúbenosť sa ešte zvýšila po vzniku starofrancúzskej Piesne o Rolandovi v rokoch 1066-1096. V rytierskej spoločnosti stredoveku sa Roland stal symbolom čestného a neúplatného bojovníka a ochrancu práv chudobných a slabých. V období vzniku miest sa tohto symbolu zmocnili najmä nemecké mestá, ktoré si sochu rytiera stavali na čestné miesta na námestiach a trhoviskách. Roland sa stal znakom mestskej obchodnej a colnej právomoci, akousi personifikáciou vodného a colného práva, znamením zvýšenej ochrany mieru a znakom skladového práva.

V Bardejove sa do dnešných čias zachovali tri podoby rytiera Rolanda. Najstaršou je kamenná plastika (dnes iba torzo bez hlavy a časti končatín), ktorá pochádza údajne zo začiatku 16.storočia a mala by teda byť dielom Majstra Jána z Prešova, tvorcu kamenárskej výzdoby na severnom a južnom štíte radnice. Druhý originál Rolanda zhotovil v roku 1641, v rámci veľkej rekonštrukcie radničnej budovy, bardejovský remeselnícky majster Jonas Elzer. Takmer dvojmetrová socha z dubového dreva a obitá medeným plechom stála na vrchole južného štítu až do 22. januára 1737, kedy ju strhol prudký víchor. Bardejovčania potom poškodeného Rolanda uložili do radnice a od roku 1907 bol spolu s kamenným torzom staršieho Rolanda zaradený do prvej expozície Šarišského múzea, vytvorenej práve v tejto budove. Ešte predtým, v roku 1904, vznikla tretia podoba rytiera Rolanda, ktorú opäť z dreva a plechu vyhotovil Móric Hölzel ml., syn tvorcu neogotického hlavného oltára v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Táto socha bola po skončení rekonštrukčných prác na radnici v roku 1905 inštalovaná na jej južnom štíte a stála tam až do konca sedemdesiatych rokov 20. storočia (do začiatku poslednej veľkej opravy radničnej budovy). Dnes stojí na vrchole južného štítu rekonštrukčná kópia druhého Rolanda z roku 1641.

Okrem Bardejova sa Rolandove sochy (Rolandstatuen) nachádzajú v mnohých nemeckých, alebo v Nemcami založených a spravovaných mestách na obrovskom území od Brém na severozápade Nemecka, cez Rigu na severovýchode Európy (v Lotyšsku), až po Dubrovník pri Jadrane na juhu. V rozsiahlom európskom priestore vytvárajú akýsi magický trojuholník, ktorého vrcholy tvoria spomínané mestá. Podrobne o tom píše Nikolai Popov vo svojej knihe Das magische Dreieck:

Rolandfiguren im europäischen Raum zwischen Bremen Riga Dubrovnik (Oschersleben : Ziethen 1993).

Jeho zaujímavá teória má len jeden drobný nedostatok - nespomína sa tam Roland z Bardejova. Možno to zavinila iba nedostatočná informovanosť autora, ale môže to byť tak trochu i zámer. Bardejovský Roland totiž neleží presne v priestore ohraničenom spomínaným trojuholníkom, ale nachádza sa trochu východnejšie od spojnice Riga - Dubrovnik. Ak by sme teda chceli byť geometricky presní, mohli by sme tvrdiť, že je štvrtým vrcholom nepravidelného mnohouholníka. To však nie je až také podstatné. Dôležité je zistenie, že aj cez Rolanda je Bardejov a s ním celý náš región spojený s európskou kultúrou a že súčasné zjednocovanie Európy má svoju logiku a historické opodstatnenie.