nástrojmi a pomôckami dokáže vytvoriť nádherný fantazijný svet. Niektoré z jej vzorníkov sú staré aj 150 rokov. Obnovila ich presne podľa predlohy. Použila krížikový aj plný steh so vzácnym citom pre výber farieb. Ako sme sa dozvedeli, niektoré prestierania tvorila podľa rastlín, aké nazbierala na lúke. Pri kreslení vzoru na plátno sa snažila vystihnúť realitu aj atmosféru v prírode tak, ako na ňu v danej chvíli zapôsobila.

So svojimi výšivkami a háčkovanými čipkami sa podelila aj so svidníckou verejnosťou. Výstavu, na ktorej bol jej partnerom ikonopisec Andrej Uram, zorganizovala Mestská organizácia Jednoty dôchodcov vo Svidníku v priestoroch Senior klubu. Členky ich speváckeho zboru dokonca pripravili kultúrny program.

"Ja na tom nijakú zásluhu nemám, práca hovorí za mňa," povedala na vernisáži s príslovečnou skromnosťou Tamara Bissová. Nás však zaujala informácia, že použila vzorníky staré 150, ba niektoré až 200 rokov. Veru, bolo čo obdivovať.

Na výstave bolo vraj okolo 800 kusov ručných prác. Skromnosť tu teda nebola na mieste. Oslovili sme pani Tamaru a opýtali sme sa, ako sa jej podarilo zozbierať toľko starých vzorov. "Sú po predkoch. Ja som ich len obnovila podľa predlohy, aby neupadli do zabudnutia. Zanechala ich moja babička, veľa je z mojej výbavy. Pochádzala z Litmanovej a vždy nosila pri sebe uzlíček. V ňom boli farebné nite z prírodných materiálov, tenučké vlákna prírodne farbené a ihly. Vyšívala a ja som sa už ako osemročná od nej učila." Celý život prežila s pocitom, že odkaz predkov, jednoduchých ľudí, ktorí vedeli zachytiť harmóniu v prírode, musí pretlmočiť pre ďalšie generácie. Odhodlala sa a dokázala to. Z jej rozprávania sme pochopili, že veľa hodín strávila skúmaním vzoru a porovnávaním s lupou v ruke.

Mimochodom, v súčasnosti má pani Tamara 62 rokov a v poslednom čase sa vyšívaniu venuje intenzívnejšie aj preto, že vážna choroba jej bráni v inej práci. Len nedávno absolvovala poslednú z 12 operácií, ale sršala z nej neuveriteľná energia. "Lekárom som povedala. Nezomriem. Ani ma nenapadne. Teraz sa mi to nehodí. Bojujem a verím, že sa vyliečim." Počas rozhovoru nás presvedčila, že je naozaj veľmi vnímavá a vitálna. Zaujíma sa o množstvo informácií, najmä historických, veľa číta, ovláda niekoľko jazykov. "Kto sa nezaujíma o svet, akoby nežil. Ja celý život študujem a to, čo viem, mi nikto nemôže vziať," vraví. V podobnom duchu vychovala aj svoje tri deti. Dcéra Nataša v súčasnosti pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe, syn Theodor pracuje v Astronomickom ústave v Tatranskej Lomnici a najmladšia Euridika učí v materskej škôlke.

Pripomíname, že pani Tamara je dcérou známej akademickej maliarky a prozaičky Evy Bissovej, s ktorou si život, ľudia a bývalý režim veľmi kruto zahrávali. Momentálne žije v Prahe a má už cez 80 rokov. Príbeh o jej nedocenenej tvorbe a osudoch rodiny prinesieme v niektorom z nasledujúcich vydaní.