vrahom ukrajinského národa," vykresľuje fakty a svoje spomienky J. Cichý v knihe Z dejín a zápasov hornošarišských matičiarov.

V roku 1960 v rámci územnosprávnej reorganizácie bol zrušený Stropkovský okres a začlenený s Giraltovcami a Svidníkom do Bardejovského okresu. "Začali sa odvíjať tri desaťročia spoločensko-politického a hospodárskeho úpadku mesta. Keď sa v roku 1967 vytvorila možnosť vytvorenia ďalších okresov Stropkovčania zorganizovali 60-člennú delegáciu, ktorá mala v Slovenskej národnej rade lobovať za obnovenie stropkovského okresu. Bol som hovorcom tejto skupiny. Stranícky šéf Vasiľ Biľak nám pokrytecky sľúbil podporu, no nakoniec sa Stropkov stal súčasťou Svidnického okresu."

Činnosť Matice slovenskej (MS) v Stropkove obnovili 16. apríla 1968. V prvom výbore miestneho odboru MO MS bol J. Cichý podpredsedom. Po nástupe tzv. konsolidácie a normalizácie v roku 1970 bola Predsedníctvom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa prijatá smernica na založenie a vedenie jednotnej centrálnej evidencie predstaviteľov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych, protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií. Hovorilo sa jej Čierna listina. Do roku 1974 v nej bolo zaevidovaných 1 212 Slovákov, zo Stropkova 13 ľudí, medzi ktorými bol aj J. Cichý. "Tieto osoby boli vylučované zo zamestnania, z politiky, vedy, školstva, štátnej správy, médií a podobne. Išlo hlavne o učiteľov, lekárov, umelcov... Obvinili ma z antisovietizmu, nacionalizmu, šovinizmu, organizátorstva nátlakových skupín a zneužívania Matice v prospech pravicovo oportunistických síl a tak ďalej. Na základe toho ma vylúčili z komunistickej strany a zo školstva. V Rusku by stačila polovica na to, aby ma obesili. Niekedy som nespával doma. Nebál som sa o seba, ale o moju rodinu."

Trištvrte roka bol nezamestnaný. Našiel si miesto v Tisinskej tehelni. "Po dvoch hodinách ma však poslali preč. Napísal som prezidentovi Husákovi, že sú tu poriadky ako v Čile, kde bol vtedy pri moci diktátor Pinochet. Pomyslel som si ak mám pravdu, tak do troch dní budem zatvorený. Odpísal mi, že všetko bude v poriadku, ale nebolo. Napísal som potom Vasiľovi Biľakovi, na základe jeho intervencie mi dali po zasadnutí celého predstavenstva Jednotného roľníckeho družstva (JRD) v Stropkove prácu pomocného skladníka."

Neskôr ako pomocný robotník v stolárskej dielni JRD pri zlých pracovných podmienkach dostal pneumotorax pľúc. Po dvoch operáciách a polročnom liečení skončil na invalidnom dôchodku. Počas dvadsiatich rokov bol sledovaný agentmi Štátnej bezpečnosti. "Nemôžem povedať, že to boli dobré roky."

Do školstva sa vrátil ako rehabilitovaný učiteľ na I. ZŠ v apríli 1990. O štyri roky odišiel do starobného dôchodku.

V roku 1991 založil v Stropkove Slovenskú národnú stranu, neskôr sa venoval iba matičnej práci.

O nežnej revolúcii v roku 1989 si myslí svoje. "Bol to obyčajný podvod, dohoda medzi súdruhmi a niektorými takzvanými disidentmi, ktorí s nimi spolupracovali. Na druhej strane som si myslel, že tú červenú bandu odstránime a priestor dostanú šikovní ľudia. Stali sme sa iba ranými kapitalistami a naďalej vládnu komunisti. Som z toho znechutený."

V súčasnosti je členom vedenia MS v Martine, podpredsedom krajskej rady a predsedom miestneho odboru v Stropkove. Zaujímalo nás, čo preň znamená pojem matičiar. "Matičiar znamenalo Slovák a trochu národný buditeľ. Dnes matičiar predstavuje fanatika, ktorý nechce stratiť svoju národnú tvár a nechce dopustiť, aby to trápenie, ktoré zažil, bolo zbytočné." Na margo svojej dnešnej angažovanosti a činorodosti s úsmevom povedal. "Nebudem predsa sedieť v parku ako trpák a pozerať sa na pekné nohy."

Ako doma sa cíti v oblastnom archíve v Nižnej Šebastovej pri Prešove. "Máme tam najstaršiu matriku z roku 1700." Jeho koníček je v prvom rade história. "Vytvorili sme si historický krúžok a chodíme organizovane na výskumy. 30 rokov zbieram v Stropkove, čo sa tu búralo a kopalo. Robotníci ma už poznali. Prinášali mi kosti a každý črep, ktorý našli. Mám stovky rôznych artefaktov naukladané v škatuliach." Robí aj genealogický výskum. "Dal som si za úlohu spracovať dejiny najstarších stropkovských rodov." Už päť rokov pracuje na autobiografickej knihe s názvom Pod stropkovskou turňou.