iba asi 20 erbov z dvesto, zapísaných do heraldického registra má aristokratický pôvod. Väčšina žiadateľov sú bežní občania," konštatuje riaditeľ odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR Peter Kartous.

Erb je veda. Musí byť spracovaný v neskorogotickom štýle. Pozostáva nielen zo štítu a erbového znamenia, ale aj z prilby, koruny, klenotu a ďalších náležitostí. Medzi ne potom výtvarník umiestni rodinné symboly. Poriadny erb má okrem štítu a erbového znamenia aj rytierske atribúty. Na erbe sú prijateľné štyri farby: červená, modrá, čierna a zelená. Prípustné je použitie dvoch kovov: zlata a striebra, nahrádzajú sa žltou a bielou farbou.

"Som hrdý na to, že som prvým občanom mesta Bardejov, ktorý vlastní rodinný erb," povedal nám Jozef Jančošek z Dlhej Lúky (časť Bardejova). "Mám to potvrdené Heraldickou komisiou ministerstva vnútra."

Originál tejto listiny vlastní Šarišské múzeum v Bardejove. V ňom sa cituje, že vzhľadom na skutočnosť, že v januári 2001 do Heraldického registra nebol zapísaný erb žiadneho obyvateľa Bardejova, možno konštatovať, že rodinný erb pána Jančošeka bol prvým rodinným erbom z tohto mesta, zapísaným do Heraldického registra Slovenskej republiky.

Pred vyhotovením rodinného erbu si dal Jančošek spraviť genealogický výskum, teda rodokmeň rodiny Jančošek pre mužskú líniu. Spracovali mu ho v Oblastnom archíve v Prešove - Nižná Šebastová. Prvý návrh erbu, ktorý si Jančošek pripravil sám, nevyhovoval požiadavkám heraldickej komisii. Erb mu schválili na druhý pokus. Bol prijatý a zaregistrovaný na použitie 2. mája 2001. "Možno si niekto myslí, že mať erb je akýsi novodobé snobstvo, ale pre mňa je to veľká česť. O našom rodinnom erbe sa dá povedať, že na kúsku papiera je znázornený malý prierez histórie nášho rodu. Hlavne jeho odvaha, pracovitosť a čestnosť."

Rodinný erb pána Jozefa Jančošeka má takúto podobu: V hlave zeleného štítu je strieborný striedavý cimburový prút, pod ním rameno v zlatom rukáve s červenou manžetou, držiace krátke zlaté porisko veľkej striebornej sekery, hore s malým krížikom. Spod točenice na uzavretej turnajovej prilbe splývajú tu zeleno-zlaté, tam modro-strieborné prikrývadlá. Klenotom je pár orlích krídel, z ktorých zadné je zlaté a predné modré, preložené zlatým lodným kormidlom.

"Tým, že som si nechal vyhotoviť rodinný erb chcem vzdať hold svojim predkom. Hlavne svojmu otcovi, ktorý celý život tvrdo pracoval. Tiež svojmu dedovi Andrejovi, za jeho odvahu, že v ťažkej dobe po prvej svetovej vojne odišiel za prácou do Ameriky," hovorí Jozef Jančošek.

Dedo J. Jančošeka pracoval v Amerike v bani. Za zarobené peniaze, keď sa vrátil, nakúpil role. Jozef Jančošek už ako sedem ročný mal na gazdovstve povinnosti. Musel s kravami. "Niekto mal v dedine jednu, iní dve a my sme mali sedem kráv, dva kone a plemenného býka. Otec bol najväčším gazdom v okolí. Pamätám si, že otec s dedom vstávali o druhej, aby pokosili čím skôr. Pamätám si, že otec najímal rómske ženy z Bardejova a odmenou im bola domáca strava a zemiaky."

Jančošek dodáva, že v tom čase študoval otcov brat Karol Jančošek na vysokej škole v Bratislave. "Dvakrát bol poslaný zo školy domov, lebo otec nemal splnený kontingent na dodávku obilia. Aby bratovi pomohol, kúpil za zemiaky obilie a vajcia a splnil povinnú dodávku. Až tak sa strýko mohol vrátiť do školy. Strýko bol otcovi za toto vďačný a otec bol zase hrdý na svojho brata."

Dramaturgovi a dramatikovi československého rozhlasu Košice Karolovi Jančošekovi odhalili na Základnej škole v Dlhej Lúke pamätnú tabuľu. Odhalili ju pred dvoma rokmi, iniciátorom tejto udalosti bol Jozef Jančošek. "Pozval som aj vtedajšieho pána prezidenta Rudolfa Schustera. Prišiel aj s celým svojim sprievodom," pochválil sa.

Povolaním je Jozef Jančošek lesník. Aj voľné chvíle trávi v lese. Túla sa. Tiež rád kosí trávnik okolo domu a rád filmuje scény zo života ľudí. Svoje domáce video mal aj v komerčných televíziách a získal úspechy. Zaujíma sa aj o históriu a všetko čo ho zaujme, dokumentuje a v intenciách tohto hovorí: "Bohatstvo to nie sú peniaze a hmotné statky, ale zdravie, šťastie a láska v rodine. Pre mňa je šťastím i to, keď sa ráno zobudím a svieti slnko, keď vo dvore počujem brechať psa a u susedov kikiríkať kohúta. Vtedy si uvedomujem, že sa treba tešiť z každého prežitého dňa."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári