napísala vo svojej práci v stredoškolskej odbornej činnosti o Karolovi Jančošekovi (na obr.) jeho vnučka Perla Vohráliková. Ako ho teda vystihuje?

Narodil sa 31. januára 1934 v Dlhej Lúke. Bol najmladším synom svojich rodičov. Vychodil päť tried ľudovej školy, potom gymnázium v Bardejove. Tak ho prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, študoval divadelnú vedu a dramaturgiu. Už počas štúdia uverejňoval kritiky a básne v novinách a časopisoch. Na vysokej škole mali aj seminár o rozhlasovej dramaturgii, keď mali k nemu spracovať úlohu, Jančošek si nevybral nič. Na otázku prečo, povedal profesorovi, že on veru s rozhlasom nikdy nebude mať nič spoločné. Ako sa neskôr priznal, z odriekaného chleba mu veľmi zachutilo. Už počas štúdia sa stal dramaturgom Československého rozhlasu v Košiciach. Po nástupe do zamestnania rozšíril svoje publikačné záujmy o úpravy divadelných hier pre rozhlasové účely, preklady a dramatizácie, neskôr aj o pôvodné rozhlasové hry, televízne scenáre a divadelné hry.

V roku 1958 sa oženil. Narodili sa mu dve dcéry - dvojičky. Po ich narodení napísal báseň. Monológ pri kočíku:

"Prepáčte, milostivá, no nemám rád

keď sa tak niekto díva do kočíka ako vy.

Keby ste mali syna pre hociktorú z mojich dvojčiat

(až vyrastú - prirodzene) tváril by som sa možno ináč."

Pri práci v rozhlase dostal Jančošek ponuku stať sa vedúcim literárno-dramatickej redakcie. Odmietol. Príčina bola jednoduchá. Bol si vedomý toho, že by to do veľkej miery obmedzilo jeho vlastnú tvorbu. Najkrajšou odmenou však boli pre neho listy čitateľov. V istom rozhovore povedal: "Niektoré z mojich hier sa vysielali aj v poľštine, maďarčine, ukrajinčine, češtine a švédčine, získal som celý rad cien a uznaní, no tým najmilším sú pre mňa listy od poslucháčov.."

Keď sa Karol Jančošek chystal osláviť päťdesiatku na jeho pozvánke pre blízkych stálo: "Toho dňa keď bratia prinášali domov zo škôl polročné vysvedčenia, priniesla moja mama na svet mňa... odvtedy prešlo polstoročia. Treba teda chvíľu porozjímať o tom, čo všetko som za taký dlhý čas neurobil (aby som to ešte stihol), komu každému neublížil (aby som sa vyvaroval aj naďalej) a o všeličom inom.

V tom čase ešte netušil, že ďalšie okrúhle narodeniny už neoslávi. Keď mal 54 rokov, lekári zistili, že ma leukémiu. Hovorí sa, že ľudí, ktorých má Pán Boh najradšej, si k sebe povoláva najskôr. Zomrel v januári, mal nedožitých 55 rokov.

Karol Jančošek je pochovaný v Bratislave na cintoríne, ktorý nesie názov Slávičie údolie. Na náhrobnom kameni má nápis, ktorý napísal pár dní pred smrťou:

Vari sa zrútil svet?

Pre mňa už cesty niet...

Pre vás ale

beží ďalej. Vpred.