Prešovčanke Gabriele Sopkovej. Ako svetobežník bola najprv päť rokov v Anglicku, potom tri roky (s deväťmesačnou prestávkou) v Ekvádore. V januári sa v Ekvádore vydala. Jej manželom je Eduardo Sosa. Pričom obaja prišli momentálne do Prešova. Zvažujú, či ostanú na Slovensku, alebo pôjdu niekde do Európy. Chcú si založiť rodinu. V Ekvádore. Ktorý je chudobným štátom, žiť natrvalo nechcú, pre maliara Eduarda tam nie je veľa pracovných príležitostí...
Ako sa vlastne Gabriela Sosa, ako sa dnes volá, dostala do tejto juhoamerickej rovníkovej krajiny? "Bola som v Londýne päť rokov. Poznala som veľa ľudí z Južnej Ameriky, z Kolumbie, Ekvádoru, Venezuely. Chcela som ísť najprv do Kolumbie, ale tam to nie je dosť bezpečné, takže som sa rozhodla pre Ekvádor," povedala pre Korzár cestovateľka, ktorá len tak zbalila tašky a odišla do Južnej Ameriky spoliehajúc sa na to, že s urobeným učiteľským kurzom sa ako učiteľka angličtiny nestratí.
Rok bývala v Ekvádore, potom bola deväť mesiacov na Morave a na Slovensku, a následne znovu dva roky súvislo v Ekvádore. Čo ju na tejto krajine lákalo? "Zamilovala som sa do salsy, veľmi rada som ju tancovala už v Londýne. Vyhovovala mi juhoamerická kultúra, cítila som v krvi, že mám v sebe niečo latinsko-americké. A išla som si nájsť manžela, aj som si ho našla."
Svadbu mali Sosovci v januári tohto roku a bolo na nej asi 40 ľudí. Obaja sú rímokatolíci, svadbu mali v tamojšom kostole. "Nebola to typická ekvádorská svadba, ja som nechcela určité ich zvyky," povedala Gabriela, no zvýraznila, že nedodržali ani šarišské zvyky: "Redovú sme nerobili. Ani sa nepodávalo tak veľa jedál ako tu." Svadobné menu bolo najprv torta, potom "obrovské čerstvé vyprážané ryby" so zemiakovým šalátom. Hostina trvala do jedenástej večer a veľa sa na nej tancovalo a pilo. "V Ekvádore sa veľa pije. Kde je dôvod na pitie, tam sa pije," prezradila ekvádorské špecifikum. Na rozdiel od Slovákov, tam pijú všetci spolu, nie mladí zvlášť, starí zvlášť...
Zaujímalo nás, aké jedlá sa podávajú v Ekvádore ako miestne špeciality. "Záleží od oblasti. V Ekvádore sú tri lokality - pobrežie, vysočina a džungľa." Na pobreží dominuje ryba, morské príšery, ryža. Nechýbajú rôzne druhy kukurice, ktoré sa líšia veľkosťou i farbou. Napríklad nie je nič zvláštne dávať si pražený popcorn do polievky. Špecialitou je ceviche - polievka, ktorej základom je citrón a dodávajú sa do nej ryby, alebo škeble, nakrájaná cibuľa a ďalšie ingrediencie. Eduardo tvrdí, že má afrodiziakálne účinky a je dobrá aj po opici. On pochádza z hôr, hlavné mesto Ekvádoru Quito leží 2800 metrov nad morom, teda je vyššie položené než náš najvyšší štít Gerlach. "Pre horské oblasti sú typické ťažšie, mastnejšie jedlá," vysvetlila Gabriela. Jedným z takýchto jedál, ktoré jej pripomína české "knedlo, vepřo, zelo" je hornado. Je to v rúre upečené prasiatko, k tomu zemiakové placky, v ktorých je cibuľa a syr, vyprážané volské oko a kukurica s veľkými žltými bobuľami. "Typické jedlo je aj grilované morské prasa. Ja som to nejedla, ale vraj je to dobré," povedala.
V džungli vraj jedia aj opice, žaby, hady... Inak, v ekvádorskej džungli stále existujú kultúry Indiánov, ktoré hovoria svojim jazykom a majú v parlamente silný politický vplyv. Mimochodom, Eduardo na Slovensku nemohol neochutnať halušky s bryndzou a chutili mu. Manželka naň naviac prezradila: "Nie je na polievky, ale veľmi mu chutil falošný guľáš. A tiež čučoriedkový jogurt."
Ekvádor je známy svojou architektúrou, mnohými legendami, ale aj prírodou, ktorá obsahuje všetko - pláže, jazerá, hory, púšte, džungľu... Horolezci vychutnávajú vrchy ako Chimborazo či Cotopaxi. Keďže krajina prechádza cez rovník, celý rok je tam rovnaké počasie. Zhruba 28 stupňov, keď prší 17 stupňov. Celý rok je deň od šiestej do šiestej hodiny, nikdy inak. Podľa Eduarda Sosa je v jeho rodnej krajine viacero pozoruhodných miest. Napríklad Otavalo, v ktorom sa ručne vyrába typické oblečenie pre andijské štáty (podobné, ale ale iné než je v Peru a Bolívii). Zaujímavým miestom je Tulcán, na hranici s Kolumbiou, kde je cintorín so strihanými starými stromami. Tomuto štátu patria aj známe Galapágy. Nádherné mesto juhu Ekvádoru je Cuenca, odkiaľ pochádza mramor.
"Zo štátov Južnej Ameriky je Ekvádor pomerne bezpečný pre turistov. Uprednostňujú ho aj preto, že sú tam malé vzdialenosti. Veľmi rýchlo sa dá prejsť z pobrežia do hôr a z hôr do džungle. Z 0 na 4000 metrov nad morom sa dá prejsť za dve hodiny, tým je krajina atraktívna pre turistov. Ekvádor je naozaj nádherný, akurát Quito je škaredé," poznamenala G. Sosa, no dodala: "Quito je zaradené v zozname UNESCO, tak ako Bardejov. Ja zaujímavé tým, že v samotnom centre mesta je až 30 kostolov. Všetky sú zo 17. až 19. storočia." Prečo je tam toľko kostolov, koľko nemá ani Prešov, vysvetľuje Eduardo: "Veľa Európanov prišlo robiť experimenty do Ekvádoru. Vybudovali kostol a posudzovali, či by sa im taký hodil v Európe." Najznámejší z nich je La Compańia, barokový, celý zo zlata. "Je to najvýznamnejší chrám v celej Latinskej Amerike," unisono potvrdili manželia Sosovci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
