podľa tradície ním nie je ani on hoci nikdy inde nežil. Vyštudoval informatiku a pracuje ako správca počítačovej siete na obvodnom úrade. Reč je o Stanislavovi Humeníkovi (35).

So svojou manželkou boli spolužiaci dva ročníky na základnej škole, keď ju končili vymenili si fotografie, ktoré priniesli do pionierskych preukazov a ich cesty sa rozišli. "Tú fotku stále mám," povedal Stanislav a dodal, že stretávať sa začali od konca strednej školy, keď sa vzájomne pozvali na stužkové slávnosti. Zaujímavým obdobím bola preňho základná vojenská služba (ZVS) vo Vyškove pri Brne v škole dôstojníkov v zálohe. "V tom čase, keď som narukoval sa Československo rozdelilo. Boli sme tam dve slovenské roty. Hneď v prvý deň vzniku SR sme si dali na čapicu slovenské znaky. Mali sme z toho menšie problémy. Takže som patril medzi posledných slovenských vojakov vykonávajúcich ZVS v Čechách."

Do povedomia ľudí sa začal zapisovať ako úradník pôsobiaci v štátnej správe a tým, že sa stal predsedom bytovej samosprávy. "Už v rokoch 1994 a 1998 som mal ponuku vstúpiť do politiky. Odmietal som to aj preto, že v Stropkove prax ukazuje, že poslancami sa nemajú zatiaľ šancu stať nezávislí kandidáti. Ani v tomto období nie je žiadny okrem mňa." (Pred mesiacom vystúpil zo Smeru pozn. red.). "Nerád by som išiel do detailov prečo som opustil rady členov Smer, ale dôvody boli pre mňa závažného charakteru. Demokratické pochybenia v činnosti strany, či už na miestnej úrovni alebo aj na vrcholovej. Do strany som vstúpil v roku 1999 na základe tézy, aby do politiky išli mladí ľudia a nové tváre. Všeobecne som sklamaný z politiky na centrálnej úrovni."

Názor na lídra Smeru Róberta Fica nechcel špecifikovať. Vrcholových politikov vraj berie s rezervou. "Politická rétorika je o niečom inom ako o pravdivosti slov. Jednotlivý predstavitelia sa zviditeľňujú na základe toho, že sa ich názor na pertraktované témy odlišuje od konkurentov, aj keď cíti, že je v podstate rovnaký. Vo volebnej kampani je to ešte výraznejšie. Preto ma nemôže ovplyvniť."

Svojho času mal ambície aj on vstúpiť do vysokej politiky. "Bol som ochotný odísť do Bratislavy, ale teraz už nie. Vzácnejší je pre mňa čas strávený s deťmi. Mojím negatívom je, že som málo adaptabilný. Asi by som si ťažko zvykal niekde inde."

Myslí si, že sa mu celkom darí plniť svoj volebný program, "ale keby som mal informácie o štruktúre investičných akcií mesta, svoje sľuby by som korigoval." Obnova námestia, prímestská rekreačná zóna pod vlekom sú podľa neho imidžové záležitosti. "Podstatná je zamestnanosť a vytváranie nových pracovných miest, ktorých je v našom meste nedostatok. Mám pocit, že táto priorita nám chýba."

Komunálnu politiku nevníma cez politické strany. "Mala by fungovať na základe vecného princípu. Tak pristupujem aj ja ku poslancom. Tým, že sa nejavím ako zástanca tvrdých politických línií som sa stal členom mestskej rady, aj členom finančnej komisie."

Na zasadnutiach mestského zastupiteľstva ho veľmi nepočuť. Zaujímalo nás prečo. "Nie je to laxným prístupom k veciam. Ja svoju možnosť vyjadrovať sa k materiálom využívam v komisii a v mestskej rade, kde sú do odporúčaní zapracované aj moje názory a pripomienky. Preto už nechcem oberať o čas a priestor kolegov a budovať si tak lacnú publicitu."

S. Humeník hovorí o sebe, že je veriaci človek a riadi sa desatorom, politka však často tieto princípy nabúrava. "Politika je nečistá, no vo svojich vyjadreniach neklamem. Ak mám zaujať nejaký postoj, ktorý je v rozpore s mojím presvedčením, a mal by som povedať polopravdu, tak som radšej ticho."

Keďže trávi veľa času za počítačom a sedavým zamestnaním, má rád manuálnu prácu. Svoj voľný čas trávi u rodičov pri dome. "Pre mňa je panelový byt iba nocľaháreň. Veľa vecí si dokážem urobiť sám. Postavil som garáž naposledy to bol altánok v záhrade. Medzi moje obľúbené činnosti patrí aj kosenie trávnika." Okrem toho má rád šport. Venoval sa hlavne tenisu. "Keď som sa oženil a prišla rodina, tak som s ním prestal. Keď prejaví záujem o túto hru môj syn, tak sa k nemu opäť vrátim."

Ako mnohých mužov aj jeho lákajú pekné autá. Stanislav si za volant svojej Škody Octavia sadá aj kvôli oddychu. "Mám rád športovú jazdu aj preto je to športovejšia verzia. Takéto jazdy však môžem praktizovať iba vtedy, keď som v aute sám." Ako prezradil dopravné predpisy sa snaží dodržiavať. Pokutu za prekročenie rýchlosti však už zaplatil v susednom Poľsku. Auto však považuje za najhoršiu investíciu. Boli sme zvedaví čo považuje za najlepšiu. "Investíciu do výberu manželky," zareagoval pohotovo. "Vo finančnej oblasti investície do akcií na burze."

Napriek svojmu mladému veku má na hlave veľa šedín. "Je to geneticky dané. Dostávam otázky prečo si vlasy nefarbím. Ja som však so svojimi šedinami zmierený a neprekážajú mi."

Na záver nášho stretnutia sa s nami podelil o dva silné životné zážitky. "Raz som mal na diaľnici mikrospánok. Prešiel som do ľavého pruhu a prebral som sa tesne pri zvodidlách. Druhým je moja neplánovaná prítomnosť pri pôrode syna. Keď som viezol manželku do Košíc, pôrod ju zastihol už v Giraltovciach. Tam sa v inprovizovaných podmienkach narodil. Nakoniec obidvaja skončili vo Svidníku, kde sa celkový pôrod ukončil. Táto skúsenosť vo mne vyvolala presvedčenie, že pri pôrode by mali byť muži iba po dôkladnej odbornej príprave."