Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska v Prešove, ale faktom je, že pri organizácii nebolo v meste inštitúcie, ktorá by nepriložila ruku k dielu. Festivalom žil nielen amfiteáter a skanzen, ale celé mesto. Dá sa povedať, že v každom jeho, aj najvzdialenejšom kúte, sa celé tri dni konali sprievodné podujatia. Sobotňajší nočný ohňostroj mnohí Svidníčania označili za veľkolepejší, ako novoročný.

Na javiskách sa vystriedalo 42 domácich, hosťujúcich aj zahraničných súborov s 1 137 účinkujúcimi. Spoza dnes už pomyselných hraníc sa prišiel prezentovať napríklad Zakarpatský ľudový súbor z Užhorodu na Ukrajine, tanečný súbor Vitrohon z Poľska, súbor Zväzu Rusínov a Ukrajincov z Vukovarska v Chrovátsku, dievčenská spevácka skupina z čiernej Hory, dedinský súbor Lužických Srbov z Nemecka, česká folklórna skupina Skejušan, ale aj kapela Podzamcze z poľského Swidnika, alebo vokálno-inštrumentálna skupina Vodohraj z Ukrajiny. Nechýbal ani známy Poddukelský umelecký ľudový súbor a Šarišan z Prešova.

Folklórno-etnografický program v skanzene pod názvom Poklady ľudu bol tento rok tematicky zameraný na kermeš (názov je prevzatý z nemčiny a znamená hostinu, alebo hody). Ide o tradičnú slávnosť spojenú s hostinou na počesť vysviacky chrámov, respektíve na deň jeho patróna. Ako vraví jeden z režisérov programu, Jozef Varchol, "najdôležitejšou funkciou týchto slávností bola a dones zostáva príležitosť na upevňovanie lokálneho povedomia obyvateľov tej - ktorej obce, na udržanie kontaktov a nadväzovanie nových známostí."

Kermešovská slávnosť začala v skanzene príchodom furmanských vozov a pokračovala nefalšovanou zábavou. Neoddeliteľnou súčasťou vždy boli jarmoky a aj tento zvyk bol dodržaný, hoci v modernistickom duchu. Faktom je, že počas festivalu nechýbali ani tradičné stánky s občerstvením, úžitkovým tovarom, medovníkmi, medovinou, či suvenírmi. Každý si však prišiel na svoje. "Je tu veselo, pečená klobása, langoše, pivo, slnko svieti... Čo dodať. Pohoda..," povedali nám s úsmevom mladomanželia Hijovci počas vystúpení súborov v hľadisku amfiteátra.

Tá poznámka o slnku nebola náhodná. Počas uplynulých ročníkov slávností totiž zakaždým pršalo, ale tento rok sa organizátorom odmenilo aj slnkom zaliate nebo. Búrka sa prehnala nad Svidníkom až po skončení programov.

Nuž, Rusíni a Ukrajinci sa jednoducho vedia zabávať. Dokázali to domácim aj zahraničným hosťom. Ich kultúra, zvyky a etnografické prvky sa vďaka nadšencom a vedúcim umeleckých súborov zachovali vo svojom širokom spektre vari len s malými odchýlkami v jednotlivých regiónoch. Za tým všetkým je však mravenčia práca nielen organizátorov, metodikov, choreografov, hudobníkov, zberateľov ľudových piesní a tancov, režisérov (v tomto prípade Andrej Karško, Ladislav Bačinský a Jozef Varchol), ale aj členov jednotlivých kolektívov.