divadlom ako fenoménom sa aktívnejšie stretol v závere strednej školy. "Dovtedy iba ako maličký diváčik kdesi v sedadlách obrovitého Divadla Jonáša Záborského. Mal som rád literatúru aj keď som povinné čítanie flákal. Venoval som sa veľa športu hlavne silovému trojboju. Preto som si nevedel vyhradiť dostatok času na iné záležitosti." Koncom strednej školy urobili program stužkovej slávnosti formou divadelného predstavenia. Nebol iniciátorom, ale nechal sa zaangažovať. "Vtedy som bol viac asistentom režiséra ako hercom. Niekto videl náš program, asi si myslel, že je to predstavenie amatérskeho mládežníckeho divadla a pozval nás na Festival komického divadla Janka Roháča do Nitrianskeho pravna. Bol to nultý ročník a získali sme tam cenu diváka."

Po maturite to Jozef skúšal na vysokej škole odbor nemecký jazyk. Chcel byť prekladateľ. Tam ho však neprijali. "Prijali ma ale na vysokú vojenskú školu, na ktorú som nenastúpil, neviem prečo. Asi som chcel zostať voľný." Na vlastnú päsť odišiel do Nemecka, kde sa dostal do jedného študentského spolku. Dal sa nahovoriť, aby išiel na prijímačky na vysokú školu tam. "Prijali ma na dejepis - pedagogiku. Hoci sa za štúdium neplatilo, potreboval som nejakú prácu, aby som sa uživil. Oficiálne to však nešlo. Nakoniec som si predsa niečo našiel. Strážil som Hannoverský veľtrh. Ráno som sa trochu vyspal a išiel som do školy."

Situácia sa však zmenila a zostal bez práce. Keď dlhoval nájomné za polrok, urobili si z neho sluhu. "Po roku som s tým sekol a vrátil som sa domov ako skrachovaný študent. Mal som veľké ideály o kapitalizme o ktorom som nič nevedel. Možno to vyznie ako fráza, ale vtedy som si prvý krát uvedomil, čo sú to korene."

V jeho úvahách "ako to vlastne je," (Jozefova obľúbená filozofická otázka), ho prerušil povolávací rozkaz. "Bolo to divné obdobie, nebudem sa o ňom bližšie z mieňovať. Z vojny som si priniesol zápal srdcového svalu a mal som pocit, že som zhlúpol." Napriek tomu to opäť skúšal s vysokou školou. Keďže prvý krát skrachovalo prekladateľstvo, zvolil si kombináciu nemecký jazyk a estetika. "Nič som od toho nečakal, ale keď som skončil na prijímacích skúškach prvý s plným počtom bodov, nemohol som tomu uveriť. Keďže som nemal skúsenosť s vysokoškolským štúdiom na Slovensku veľmi som sa tešil." Časová tieseň bez nároku na internát (dochádzal z Giraltoviec do Prešova prvým spojom a vracal sa v noci posledným), mu nijako nevyhovovala. "Tato únava a prístup ku študentom spôsobili, že som to začal flákať."

S poloprofesionálnym divadlom aj to nemeckým prišiel do styku v druhom ročníku na vysokej škole. "Prihlásil som sa do nemeckého divadielka u lektora Mathiasa Müllera, ktorý mal s divadlom slušné skúsenosti. Nacvičovali sme Rozbitý džbán od Heinricha von Kleista. Mne sa ušla hlavná postava rozpolteného sudcu. Do postavy som sa vžil celým bytím a divadlu som obetoval všetko. Dal som sa aj ostrihať do hola kvôli úlohe. Začal som používať metódy, aké používajú profesionáli, aj keď som o nich nevedel." S predstavením pochodili niekoľko festivalov po Európe. Škola preňho prestala existovať. Nakoniec z nej odišiel. "Keď lektor odišiel, skončilo aj divadlo. Bol to však pre mňa rýchlokurz herectva." Jozefove kroky potom smerovali opäť do zahraničia. Tento krát šiel na sedem mesiacov za bratom do Španielska. "Tam som zabudol na umenie a divadlo. Začal som sa učiť po španielsky z jednoduchého dôvodu, že som nemal čo do úst."

Pred odchodom ešte navštívil DAD, o ktorom sa dozvedel, že zháňa mladých hercov. "Nikoho som nepoznal iba som vedel, že je to výborné divadlo. Zobrali si moje údaje s tým, že sa ozvú. Tým to pre mňa skončilo." Po návrate zo Španielsa ho čakala doma pozvánka na konkurz, ktorýzmeškal. Dostal však možnosť absolvovať ho v náhradnom termíne. "Rusnacky som nevedel, ale povedal som, že sa naučím. Kurzy som absolvoval v kultovom divadelnom bufeciku, ktorý už neexistuje. Dennodenne som tam chodil počas štyroch mesiacov, aby sa mi čo najlepšie vžil jazyk. Preberali sa tam veľké témy. Tým som získal bohatú slovnú zásobu. Po pol roku ako som vyhovel, no nemohli ma zamestnať kvôli nedostatku financií, som stretol dramaturga, ktorý povedal: Synku obsadil som ťa. Bola to maličká úloha, ale pre mňa bolo najdôležitejšie, že ja amatér stojím na profesionálnych doskách vedľa hercov, na ktorých som sa chodil pozerať."

Hrá dobre na pozaune v Giraltovciach ho objavil Jaroslav Doležal. Po dvoch rokoch na Ľudovej škole umenia získal titul majstra Slovenska vo svojej kategórii. Hru na pozunu využíva aj v niektorých predstaveniach.

V DAD je už štvrtú sezónu. "Na javisku sa odhaľujem vždy a úplne. Tam nejestvuje žiadne tabu. Herec, ktorý si necháva na javisku niečo pre seba, nie je herec. Aj keď hrám väčšinou vedľajšie nepodstatné úlohy, venujem sa im naplno. Cítim sa najmladšou, najnepodstatnejšou ale súčasťou DAD."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári