Kandidáti z Prešovského kraja vyťažili z minima maximum

Tak, a máme to za sebou. Voľby slovenských zástupcov do Európskeho parlamentu sa konali premiérovo, napriek tomu záujem verejnosti nepriniesli. Na analýzy prečo sa na Slovensku dostavilo len necelých 17 percent, bude ešte dosť času. Isté je (a bolo už pred voľbami), že medzi príčinami bude významne figurovať fakt, že občania ani netušia, čo vlastne ten Európsky parlament je a na čo slúži. Ďalšou príčinou môže byť znechutenie politikou a fakt, že išlo už o štvrtý tohoročný plebiscit. Svoju rolu zohrala aj nemastná - neslaná kampaň. Nuž čo... Účasť bola nízka, čo nie je dobrý signál, ale zďaleka nešlo o slovenské špecifikum. Nízka účasť bola prakticky u všetkých pristupujúcich krajín, nerátajúc štatistický bluf z Malty, kde bola vyše 80-percentná účasť, ale majú povinné voľby.

Takže žiadna tragédia sa nekoná, ale prinízka účasť nie je ani žiadnou výhrou. Dá sa súhlasiť so slovami predsedníčky Obvodnej volebnej komisie v Prešove Kataríny Ďurčanskej, že je zarážajúce najmä odignorovanie volieb mladými. Práve oni mali prísť rozhodnúť o zástupcoch Slovenska na európskej pôde, ale vykašľali sa na to.

Podľa výsledkov sa z nášho regiónu do parlamentu dostal Milan Gaľa (SDKÚ) z Lipian, Ján Hudacký (KDH) z Prešova a z Prešovského kraja je aj Zita Pleštinská (SDKÚ) z Ľubovne. Traja zo 14 je dosť málo na tak veľký región, na druhej strane to však možno považovať za úspech, ktorému sa hovorí "vyťažiť z minima maximum". Kandidátky boli totiž zostavené centristicky. Zo zvyšných "postupujúcich" strán nemali Smer a SMK ani jediného kandidáta z Prešovského kraja, ĽS-HZDS mala Prešovčana Jaroslava Jaduša až v druhej polovici kandidátnej listiny.

Čo ukázali voľby z politického hľadiska? Na Slovensku sa presadili strany vládnej koalície, v pomere 8:6, v Európe poväčšine uspela opozícia (ale pravicová). SDKÚ, KDH a SMK pomohli rozšíriť najsilnejšiu frakciu EPP-ED (Európska ľudová strana - Európski demokrati). Európskym socialistom dodal Smer iba troch poslancov a traja poslanci z ĽS-HZDS budú v europarlamente nezaradení. Z tohto výsledku majú radosť vládne strany, predovšetkým dzurindovci, ktorí sa stali nominálnymi víťazmi eurovolieb. A čo porazení? Štvrtá vládna strana ANO musí byť sklamaná. Po problémoch okolo určení jej lídra a čudesných eskapádach jej predsedu sa prepad (hoci tesný) liberálov dal očakávať. Sklamaní sú aj komunisti, ktorým sa tiež neušlo kreslo. V Prešovskom kraji uspeli (na rozdiel od SMK, tá tu už tradične nemá veľa voličov), v obvode Svidník dokonca vyhrali (!!), no nepomohlo. Slobodné fórum potvrdilo, že jeho potenciál sa rovná nule. Pri tak nízkej účasti je 3,3-percentný výsledok fiaskom, hoci Šimko sa tvári, že tomu tak nie je. Nepochodili ani kvázi zjednotení národniari, ktorým nepomohli ani celebrity typu Jadranky Sabršúlovej. Pohorelo aj Gašparovičovo HZD v koalícii s ĽÚ. Tomu to však môže byť jedno, dnes nastupuje do prezidentského paláca. O ďalších stranách škoda hovoriť. Niektorí ľudia sú skrátka nepoučiteľní a osudové "čo ak" stále pokúšajú, a stále márne.