Sedemdesiatdvaročnej Kláre Havelkovej prišiel zablahoželať mladší syn, starší mal službu. Tentokrát promovala v odbore psychológia.

Klára Havelková už mala promócie z medicíny, potom veterinárnej medicíny, indickej a čínskej medicíny, následne ju prilákalo letectvo, tiež životné prostredie, a hoci nie je technický typ, študovala aj staviteľstvo a architektúru. Nakoniec sa pousmiala, že ešte nejaké odbory na inštitúte zostali. "Nekončím, hoci trinásť rokov ubehlo ako voda," hovorí. Ešte má možnosť študovať informatiku, potom právo a ekonomiku a chystá sa kultúra a umenie 20. storočia. Priznala, že toto je odbor, ktorý ju momentálne najviac zaujíma.

Havelková s univerzitou tretieho veku začínala ako šesťdesiatnička. Zistila, že nie je sama, prihlásených bolo vyše sto poslucháčov. "Niektorí neskončili, iní štúdium prerušili, zdravie im neprialo, veď sú to skoro všetko ľudia o paličkách a o barličkách." Zároveň s úsmevom poznamenala, že nie vždy je všetko o veku. "Ja ešte kráčam ako husár, veľakrát pobehnem aj za autobusom."

Na prednášky do Košíc cestuje vždy v piatok. Prvý ročník je na inštitúte celoživotného vzdelávania všeobecný, po jeho absolvovaní sa dajú študovať odbory. Štúdium jedného odboru trvá dva roky. Najviac ju oslovilo štúdium staviteľstva a architektúry, ale zaujalo ju aj letectvo. "Pred technikou klobúk dole," hovorí Havelková, ktorá je názoru, že ovládať technické predmety je ťažšie ako humanitné. Dodáva, že po záverečných skúškach z letectva mali v programe aj let nad Košicami. "Prihlásila som sa a potom som pri nastupovaní skoro prevrátila lietadlo. Človek už nie je taký šikovný."

Na otázku, koľko času venuje štúdiu, uviedla, že statočne navštevovala prednášky, napokon, stopercentná účasť je jednou z podmienok. Potom si listovala odporúčanú literatúru. Každý semester končil písomkami. "Vždy som v nich trhla 70-80 percent." Zároveň dodáva, že vedomosti, ktoré takto získala jej doplnili obzor, mnohým veciam sa totiž nestačila venovať v produktívnom veku, keď chodila do práce a starala sa o rodinu. "Zistila som, že svet je zaujímavý, aj keď je človek starý."

O svojich záľubách hovorí, že v prvom rade nie je domased a rada cestuje. "Sadnem na autobus, na vlak a idem. Napríklad do Popradu. Najprv však zatelefonujem vnúčatám a opýtam sa - chcete vidieť babku?" Má rada aj hudbu, knihy, divadlo, cudzie jazyky a vždy milovala spoločnosť. Rada má aj pešie prechádzky. Robí ich denne. Zvyčajne sa prechádza v Bardejovských Kúpeľoch. Milovníčkou televízie však nie je. Zato si pozrie správy, aby vedela, ako ide svet. "Skrátka, treba robiť tak, aby mozog človeku nezaspal." Podotkla, že keď ju potrebujú, ide do lekárne vypomôcť. Hoci aj mimo Bardejova. "Som vo svojom živle. Nie je to, síce ako kedysi, keď som mala všetko v malíčku."

Prečo sa ako mladá rozhodla práve pre farmáciu? "Keď som v roku 1950 končila bardejovské gymnázium, patrila som k dobrým žiačkam. Mala som taký názor, že som mohla hocičo študovať a bola by som dobrá, samozrejme, nie elektrotechniku alebo strojné inžinierstvo." Päťdesiate roky však postihli aj Havelkovú, niekto na ňu napísal udanie. Následne meškala s maturitou a potom ju neprijali na vysokú školu. Natúpila do práce a rozhodla sa vypadnúť z Bardejova do Bratislavy. O rok si prihlášku na vysokú školu znova podala. "Keďže na lekárskej fakulte mali zatvorené a na farmácií nie, moje kroky smerovali tam." Ako hovorí, prijímacie pohovory boli vtedy iné, spomenula si na otázku: "Skúšajúci chcel vedieť, či mi niečo hovorí Skalica a Modra. Správna odpoveď mala byť, že sú to mestá, ja som však okamžite odpovedala, že modrá skalica, čiže CUSO4 a latinsky cuprum sulfuricum. Keď som to vysypala, istému pánovi v komisii, dodnes si pamätám, že sa volal Kelety, sa to veľmi páčilo a povedal mi, že som prijatá." Ako poslucháčka farmácie sa vtedy ešte Klára Füllerová zoznámila v laboratóriách pri Metropolke s budúcim manželom. Pochádzal z Prahy, na Slovensko bol poslaný ako mladý lekár na pomoc slovenskému zdravotníctvu. Po svadbe žili v Michalovciach, odtiaľ ho prevelili do novej bardejovskej nemocnici. Bol v pozícii krajského chirurga pre celý východoslovenský kraj.