volejbalový dorast. Na volejbal sa orientujú výlučne dievčatá, na futbal chlapci a výber do športových tried absolvujú už v piatom ročníku. Takto škola funguje od školského roku 1997/98 a má za sebou rad menších aj väčších úspechov na školských turnajoch doma aj na východe Slovenska, no aj prehier. O ich úspechoch svedčia vybojované turnajové poháre. Absolvovali však aj medzinárodný turnaj v Poľsku, ba pred troma rokmi sa mali možnosť porovnávať s rovesníkmi v Taliansku. Odtiaľ prišli s veľkými dojmami. Žasli nad hracími plochami, profesionalitou trénerov a vôbec...

Práve o činnosti školského športového strediska sme sa porozprávali so zástupcom riaditeľa a trénerom futbalistov Jánom Haľkom. Keďže všetky školy na Slovensku už niekoľko rokov zápasia s nedostatkom financií a tento rok je to ešte vypuklejšie, zaujímalo nás, ako sa im v súčasnosti darí udržať športové triedy. "Chodia k nám trénovať deti z celého mesta, nielen naši žiaci. Keď sa už pýtate, musím povedať, že to nie je jednoduché. Pomáhajú nám sponzori aj rodičia. Bez nich by sme to nezvládli, ale aj tak sa musíme dosť obracať, aby sme udržali hracie plochy, telocvičňu a ostatné náklady s tým spojené," povedal nám Haľko, inak bývalý aktívny futbalista za Svidník.

V posledných rokoch sa venuje trénerskej činnosti s dorastom vo veku 10 - 11 rokov, ale rád si zahrá aj volejbal a tenis, v zime rád lyžuje. Keď už bola reč o podmienkach, ktoré dokázali v škole pre deti vytvoriť, neskrýval nespokojnosť s tým, že nie sú rovnaké na všetkých školách. "V rozpočte nie sú peniaze ani na minimum potrieb a v regióne nemáme sponzora, ktorý by bol pilierom, ktorý by zastrešil športovú činnosť tak, ako je to vo väčších mestách. Mrzí ma, že do seniorských klubov sa investuje tak veľa peňazí a pre deti nie. Je to na škodu veci, veď ako sa dá vychovať budúca reprezentácia... Už teraz je situácia zlá, nevieme čo bude o týždeň, o mesiac a už vôbec si neviem predstaviť, ako budeme fungovať v ďalšom školskom roku."

Začiatky v športovom smerovaní boli ťažké a ukazuje sa, že ani po rokoch úsilia sa nečrtá ružová budúcnosť. Keď v roku 1997 začínali so športovými triedami, rok fungovali bez štatútu, ale mali k dispozícii plateného trénera z Bratislavy. Neskôr získali štatút školského športového strediska, ale tento rok už opäť fungujú bez štatútu. V praxi to znamená, že aj bez dotácie, ale s povolením ministerstva školstva. "Pravda je, že tréneri nám nebudú robiť zadarmo. Teraz je to naozaj za minimálnu odmenu, sú to nadšenci a robia to z presvedčenia, ale to nemôže trvať večne. Od zavedenia normatívov na žiaka sú všetky dotácie škrtnuté. Tento školský rok ešte dotiahneme do konca, ale čo bude v septembri? To už nebudeme mať ani korunu a vzdelávacie poukazy to nevyriešia. Veď máme 200 žiakov v športových triedach, vynásobte si to 400 korunami a vyjde vám suma...," zapojila sa do rozhovoru riaditeľka ZŠ Helena Lacová. Pripomenula tiež, že rodičia nemôžu donekonečna podporovať školské aktivity, najmä ak je polovica z nich bez práce. Vedenie školy ocenilo aj to, keď im pracujúci rodičia darovali dve percentá dane.

V tej súvislosti nás zaujímal ich názor na vízie Prešovskej univerzity, ktorá plánuje otvoriť fakultu telovýchovy s tým, že jedným zo študijných programov bude profesionálne trénerstvo. Opýtali sme sa ľudí z praxe, či je ich v súčasnosti málo. "Nemyslím si, že je ich málo. Nechcem byť zlým prorokom, ale neviem, čo budú robiť, keď športové strediská postupne zaniknú. Kto ich zaplatí...," zauvažoval Haľko.

Vidia vôbec zo súčasnej situácie východisko? Zástupca Haľko aj riaditeľka Lacová sa zhodli v tom, že by boli neradi, keby sa rozbehnutá práca zastavila. Napriek všetkému budú pokračovať vo výbere žiakov do športových tried a na stretnutiach s rodičmi aj potencionálnymi sponzormi otvoria diskusiu k problému trénerstva a ďalšieho pokračovania školského športového strediska.