čase môže venovať viac času. Ešte donedávna ho totiž vídala len cez víkendy. To preto, lebo pracoval v popradskej SAD ako vedúci dopravného odboru. Keď sa však dozvedel o reorganizácii Slovenskej správy ciest (SSC), zúčastnil sa na konkurze a bol úspešný.

Nemýlite sa, reč je o novom riaditeľovi Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v obvode Svidník, Jaroslavovi Humeníkovi. Hoci je konečne po dlhých mesiacoch doma, zdá sa, že času nemá oveľa viac. Nová funkcia a sled zmien si totiž nateraz vyberá svoju daň. Verí, že časom sa to "utrasie". Cení si však, že môže aspoň večery a víkendy venovať rodine. "Keď som chodieval do Popradu, bolo to zlé obdobie, ktoré u nás vyvolalo isté napätie. Teraz je všetko iné, aj keď manželka Mária začala študovať Na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte sociálnu prácu. To znamená, že v sobotu chodieva do školy a ja mám na starosti dcéru a domácnosť," priznal sa nám.

Až nedele teda patria rodinnej pohode. Vyzvedali sme preto, aké aktivity ich najviac lákajú. Podľa Humeníka sa riadia počasím. Menej slnečné dni znamenajú relax v kruhu širšej rodiny, alebo priateľov počas návštev. Tie slnečnejšie trávia radšej v prírode. Sám sa chce teraz venovať športom, ktoré pre nedostatok času zanedbal. "Vrátim sa k futbalu, tenisu na antuke a pešej turistike. V zime si chodievam zabehať s rodinnými priateľmi na bežkách. Mám z takých akcií super zážitky, ale radšej by som ich prežíval aj s mojimi dvoma ženami. V tom sa s manželkou veľmi nezhodneme. Ona neinklinuje k športu. Ešte tak sem-tam klzisko, alebo fitnes a mne je to ľúto. Plánujem, že ju teraz v lete aj s dcérou presvedčím na cykloturistiku."

Prezradil nám tiež, že sa dcére Natálii snažia venovať v rámci svojich časových možností, ale tá má už svoje záľuby. Šport to síce nie je, ale tancuje vo folklórnom súbore Makovička, maľuje v základnej umeleckej škole a inklinuje k jazykom, najmä k angličtine. Keď už sme boli pri tom, vyzvedali sme, ako jeho starostlivosť o domácnosť vyzerá v praxi. Touto otázkou sme mu vylúdili na tvári najprv široký úsmev a potom aj smiech. Na chvíľu sa zamyslel. Potom začal vyratúvať. "Cez víkendy varím ja a robím to rád. Občas si pomôžem aj kuchárskou knižkou. Musia to byť mäsové jedlá. Múčne prenechávam manželke. Keďže v sobotu nie je doma, rád-nerád musím upratovať. Pravdu povediac, radšej by som rúbal drevo u svokrovcov v Krajnej Bystrej, ako upratoval. No mám rád poriadok, tak ho urobím. Prania sa však ani nedotknem. Ešte tak žehlenie zvládam, dokonca aj košele, ale neznášam také veci, ako puky na nohaviciach. Keď je manželka doma, tak pri žehlení sa stihneme striedať aj sledovať televíziu."

Ako dopraváka a cestára sme sa ho naostatok opýtali, aký je šofér. V predchádzajúcej funkcii spolu s vodičmi svorne kritizoval nedostatky pri údržbe ciest, v terajšej bude kvalita a prejazdnosť komunikácií v jeho kompetencii. Aspoň čiastočne. Za akého vodiča sa považuje? O akom aute sníva? Reakciou nás trochu zaskočil. Vraj nemá sny o rýchlych autách. Teraz vlastní fabiu a hoci má isté výhrady, pre jeho potreby stačí. O novom aute nesníva, ani nemá vyhranený názor na značku. Vie totiž, že tie oceľové tátoše, ktoré sa teraz preháňajú po slovenských cestách, budú čoskoro technicky prekonané. Možno raz... Inak sa považuje za zručného vodiča s nadpriemernými skúsenosťami. Vraj ešte nemal nehodu, ani nedostal pokutu. Dodržiava totiž dopravné predpisy.