bývanie, sociálne veci a zdravotnú starostlivosť pri MsZ od roku 1990 robí obvodného lekára v Turanoch nad Ondavou (okres Stropkov). Otec bol obvodný lekár, matka zdravotná sestra, jedna sestra je lekárka a druhá magistra farmácie. Napriek tomu tvrdí, že do doktorovania ho nikto nenútil.

"Prostredie urobilo svoje. Otec mi stále hovoril. Budeš robiť obvodného lekára, teda všetko a nič poriadne. Mám rád túto prácu a nemenil by som. Aj na obvode sa dá robiť medicína keď človek chce. My sme tu dosť dobre technicky vybavení. Veľa vecí týkajúcich sa pohybového aparátu a internistických záležitostí si poriešim sám. Mám tu pokoj. Kto chce, tak si ma nájde." Má okolo 1900 stabilných pacientov už niekoľko rokov.

Hovorí, že výhodou "obvoďáka" je, že po istom čase spozná rodinné anamnézy "iks" generácií. "Je tu bližší kontakt s ľuďmi. Akoby sa vracalo to staré, že najdôležitejšími ľuďmi na dedine sú farár, notár, učiteľ a doktor. Zažívam, že sa mi pacienti doslova vyspovedajú a rozhovor častokrát pomôže viac, ako by ste ho neviem čím liečili. Veľa ľudí sa vyžaluje od zdravotných po rodinné problémy. Práve tie sú často dôsledkom nastupujúcich chorôb. Myslím, že platí - chorá duša so sebou prináša organické choroby."

Vraj nemáva prípady, aby prišiel pacient len preto, že potrebuje nejaký liek. "Moji pacienti tu chodia, keď im niečo je."

Prezradil, že pri diagnostike chorôb sa riadi šiestimi základnými vecami. tlakom, pulzom, močom, teplotou, hmotnostným úbytkom a sedimentáciou krvi. "Vtedy sa dá veľa vecí zistiť zavčasu."

Opýtali sme sa na jeho názor na alternatívnu medicínu. "Neodsudzujem ju. Ako pri nej aj pri našej klasickej veľa robí dôvera pacienta v toho, kto ho lieči.

Od šestnástich rokov som ťažký alergik a skúšal som všetko možné. Je to zhruba mesiac, čo som vysadil všetky lieky, nemal by som to hovoriť, a mám sa dobre. Uvidím, dokedy to potrvá."

Hovorí sa, že najhorší pacienti sú lekári. Je to pravda? "Dosť sa zanedbávame a často podceňujeme svoj zdravotný stav. Možno preto, že sme v tom prostredí. Zasa sme aj bojazliví pacienti. Keď už musím ísť k doktorovi, čiastočne sa dostávam do stavu, v akom je pacient, keď ide ku mne." Vraj veľmi nerád ošetruje vlastnú rodinu, pretože nechce do nej prenášať svoju profesiu. "Moja filozofia je, že keď prekročím prah domu, o práci sa nebavím. Kedysi to tak bolo. Dnes sa ma už manželka ani nepýta."

Chceli sme vedieť, či už počas svojej praxe zachránil niekomu bezprostredne život. "Mal som štyri, zhodou okolností rovnaké prípady. Bol to ťažký afylaktický šok po uštipnutí sršňom a osami. Jedného pána dotiahli ku mne polomŕtveho. Ani tlak, ani pulz. Podarilo sa nám ho oživiť adrenalínom. To isté som mal s ďalším pacientom a dvoma ženami. Nerobí mi však problém, keď vidím vážnejšie ochorenie alebo akútny prípad. Nie som človek, ktorý by bol stresmen."

Zaujímalo nás, či tieto vypäté situácie spätne prehodnocuje. "Prehodnocujem to tým, že si všetko poriadne napíšem do zdravotnej dokumentácie. Ale že by som to prehodnocoval po hodine, dni, tak to nie. Raz za 15 rokov, čo tu robím, sa mi stalo, že prišla pani. V čakárni jej nič nebolo a tu dostala náhlu prudkú bolesť, infarkt a zomrela."

Bezradný je vraj vtedy, keď zistí nejaké závažné ochorenie a vie, že pacient nemá šancu prežiť. "Ale to, že by som nevedel čo robiť s pacientom, sa mi zatiaľ nestalo."

Relaxuje hlavne s deťmi. Dobre mu robí chôdza, bicykel, plávanie a hudba. "Som starý fanúšik muziky. Mám kompletný Beatles, Roling Stones, Pink Floyd, Prúdy... Rád chodím na prechádzky. Väčšinou s manželkou alebo s kamarátom. Je to starší pán, s ktorým robíme pochôdzky mestom. Keď sa zotmie, je lepší vzduch. Máme asi šesťkilometrovú trasu."

V polohe komunálneho politika má filozofiu, aby sa človek normálne správal. "Nie som za to, aby sa na mestskej úrovni robila nejaká konfrontácia. Vôbec sa nepozerám na to, kto je v akej strane. Tu by sme mali byť maximálne tolerantní, navzájom si pomáhať a pomáhať hlavne mestu. Preferujem spoluprácu."

Hovorí, že je introvert a nemám rád rušnú spoločnosť. "Behom týždňa sa stretávam so stovkami ľudí. Keď som mimo práce, mám radšej pokoj."