Pilotnú fázu sme sa rozhodli realizovať s dánskou stranou, aby sme si odskúšali veci, ktoré by sme chceli v budúcnosti robiť," povedala angličtinárka Tatiana Belovežčíková, ktorá sa podiľala na tvorbe projektu.

Strávený týždeň v dánskom meste Sodinge bol recipročnou návštevou po januárovom pobyte dánskych kamarátov v Stropkove. Sedemnásť študentov a štyria učitelia strávili čas v alternatívnej Sodinge Friskole. Cestou tam sa stihli zastaviť na celodennú prehliadku Berlína. Na spiatočnej ceste navštívili pre zmenu Prahu.

"Privítali nás v nedeľu popoludní dánske deti s rodičmi a strávili sme ho hrami. V pondelok sme mali možnosť zoznámiť sa s ich vyučovacím dňom. Začína sa zhromaždením osadenstva celej školy v takzvanej kaplnke. Ich škola je netradičná. Je urobená tak, že každá trieda má svoj vlastný domček, v jednom z domčekov je aj telocvičňa. V domčeku, kde sa každé ráno stretávajú, spievajú a rozprávajú sa o tom, čo prežili. Po tomto stretnutí sa rozídu na vyučovanie."

Stropkovčania boli rozdelení do dvoch skupín a pozreli si dve vyučovacie hodiny. "Jedna bola niečo ako biológia a matematika dohromady a druhá bola hodina angličtiny."

Boli sme zvedaví, čo by T. Belovežčíková preniesla do nášho školského systému. "Ich škola je iného typu ako naša, je alternatívna. Páčilo sa mi jej spojenie s prírodou a spolupatričnosť tej komunity, kde každý každého pozná. Učiteľ pozná žiaka nielan v rovine, či sa pripravil alebo nepripravil na vyučovanie. Zaujíma sa aj o jeho problémy. Učitelia sú osobnosti, ktoré už svojím prístupom k životu vychovávajú žiakov. Nefunguje tam žiadne zjednávanie. Dosť veľa vecí im tolerujú, ale pokiaľ sú dané pravidlá, platia pre každého rovnako."

A čomu by sa mohli učiť oni od nás? "U nás sú žiaci oôveľa lepšie vybavení teoretickými vedomosťami."

V utorok navštívili zámok, v ktorého okolí boli rôzne parky a detské atrakcie. V jednej zo záhrad hrali stropkovskí študenti predstavenie O troch grošoch, samozrejme v angličtine. Urobili si výlet do blízkeho mesta Odense, kde navštívili múzeum známeho rozprávkára H. CH. Andersena. Na slovenskom večere predstavili zvyky a tradície od Veľkej noci po dožinky a zožali obrovský úspech. "Za slovenský folklór sa nemusíme hanbiť. Učili sme ich zdobiť kraslice a medovníky."

V stredu mali celodenný výlet do hlavného mesta Kodane a vo štvrtok realizovali 24-hodinový projekt. Deti boli rozdelené do šiestich zmiešaných skupín. Z úloh, ktoré dostali, bolo nacvičenie rozprávky, stavanie mostov, príprava jedla a niekoľkohodinová púť prírodou s orientačnými mapami. Piatok bol dňom rozlúčky...

Po návrate sme sa opýtali samotných študentov na ich dojmy.

"Dáni boli na nás veľmi dobre pripravení. Bolo dobré zistiť, akí ľudia žijú niekde inde. Páčil sa mi 24-hodinový projekt a zaujímavá bola aj návšteva v rodinách," povedal Ján Dupej.

"Páčilo sa mi všetko. Atmosféra, ľudia, súťaže. Všetko bolo úžasne pripravené

a jedlo bolo výborné. Najviac mi chutili jahody, melóny a ananásy. Veľa sme toho nenaspali, ale stálo to za to. Dáni sú bezprostrední. Všetko dávajú z lásky, aj keď je to iba hlúposť. Keď sme odchádzali, tak plakali," podelila sa o svoje postrehy Biba Obrimčáková.

"Mňa zaujala hlavne ich mentalita, ktorá je úplne iná ako naša. Zo začiatku som mal problémy pochopiť ich. Komunikácia v mnohých prípadoch prebiahala nohami, rukami a gestami. Pripravili nám však pekné zážitky. V škole sa mi páčil systém viacerých budov, zaujal ma aj výzor miest a starostlivosť o ne," zhrnul Tomáš Mihok.

Na záver sme sa opýtali T. Belovežčíkovej či stálo za to, zaoberať sa takýmto projektom.

"Ak môžem povedať sama za seba, keďže mám v tom prsty už od začiatku, štyri roky sme sa snažili nájsť v EÚ nejakého partnera. Keďže sme tam nepatrili, nikto nemal záujem. Som rada, že po toľkom úsilí, mailovaní a telefonovaní sa podarilo tieto dve návštevy uskutočniť. Projekt prešiel na národnej úrovni u nás, v Dánsku a v Rumunsku. Tým pádom by na európskej úrovni už nemal byť problém. Od decembra by sa mal začať realizovať. Mali by to byť vzájomné stretnutia zúčastnených krajín, ale už v menšom rozsahu. Mám z toho pocit zadosťučinenia a uspokojenia. Robila som to kvôli deťom. Je dobré, že mohli zažiť praktické využitie angličtiny. Bola som spokojná, ako to zvládli. Aj keď s chybami, dôležité však bolo dorozumieť sa."