dvanástu métu. Do súťaže ho prihlásila mama. "Myslí si o mne, že som génius," tvrdí Jarko. Nie je to však pravda, lebo ako hovorí, najradšej odpočíva a leňoší.

Trému v Milionárovi nemal. Stres si však užil pri rýchlych prstoch, keď sa rozhodovalo, či sa do hry vôbec dostane. "Nešlo o žiadne veľké peniaze. Skrátka chcel som notebook a vyšlo to. Som veľmi spokojný." Notebook ešte nedostal. Tridsať dní si počkal od natáčania po vysielanie detského milionára, a teraz musí počkať ďalších tridsať, kým mu notebook pošlú. "Dá sa to prežiť, lebo mám počítač," hovorí. A dodáva, že notebook nebude pre neho, ale pre sestru. "Aby ma neotravovala. Práve hrám, a ona príde, že na dve minútky potrebuje ísť k počítaču. Hru musím vypnúť a potom začínam odznova." O svojich záľubách tvrdí, že dominuje jednoznačne počítač. "Netrávim pri ňom síce šesť hodín denne, ako nejaký maniak."

Najťažšou otázkou v súťaži bola pre neho tá, pri ktorej si vyžiadal pomoc po telefóne. Bola o tom, kde sídli spoločnosť vyrábajúca autá značky Volvo. "Dedo bol jedným z ľudí na telefóne, ale rozhodol som sa pre strýka," podotkol Jarko. Na Františka Oľhu sme sa opýtali preto, lebo ním je bývalý krajský šéf SOP a zástupca prednostu okresného úradu.

Ani po úspechu v Milionárovi však Jarko nezmenil svoj postoj k súťažiam. Veľmi po nich netúži. A to napriek tomu, že vo viacerých školských súťažiach tiež uspel. V škole, ako hovorí, všetci sedeli pri televízore a pozerali detského Milionára. "Spolužiaci sa mi potom smiali, ako som napodobňoval gibona. Tiež povedali, že oni by vedeli otázku, na ktorej som skončil, teda o počítačovej hre Tetrix, vedeli by aj Volvo, aj to, akú farbu majú pistácie." Dedo Oľha na to poznamenal, že aj preto sa rozhodli Jarka obdarovať. Od babky dostane Osmijankove rozprávky, aby nezabudol, že ich napísala Krista Bendová, od otca pistácie, aby si zapamätal, že majú zelenú farbu. "A ja mu kupujem Volvo," zasmial sa. "Samozrejme, nie skutočné."

Jarka sme sa ešte opýtali na jeho plány do budúca, najmä keď na jeho vysvedčení, ako hovorí, bude sedem jedničiek a tri dvojky. "Ani netuším," poznamenal. A dedo, by čo chcel mať z vnuka? "Nikdy som svojim vnukom nič nepredpisoval. Povedal som im jedine, že v nijakom prípade ich nepustím na stavbárinu. Pretože v rodine stačia dvaja stavbári - manželka a ja."

František Oľha hodnotí výkon svojho syna ako normálnu vec. "Jarino bol šikovný už od prvého ročníka. Nikdy s ním neboli problémy. Skrátka má filipa. Keď sa narodil, mal na hlave taký fľak, hovorí sa mu oheň. Pozreli sme sa na neho a vyhlásili sme: malý Gorbačov."

"Hej, hovoria mi to stále. Dedo chce mať zo mňa prezidenta. Ja však prezidentom nechcem byť. Je to príliš veľká zodpovednosť. A ja som dosť nezodpovedný a aj zábudlivý," poznamenal Jarko.

František Oľha dodal: " Okrem Jarka mám ešte dve školopovinné vnúčatá, a keďže toho roku oslavujeme s manželkou štyridsiate výročie sobáša, rozhodol som sa, že zoberiem všetky vnúčatá, ich rodičov, skrátka celú rodinu a pôjdeme na spoločnú dovolenku. Skrátka využijem príležitosť."

Ozaj, nechýba Oľhovi staršiemu politika? "Nie že by mi nechýbala, ale ja som do nej nevstupoval kvôli tomu, aby som niečo získal. Išiel som do nej preto, aby nastala zmena. V zásade nastala. Dnes sme tam, kde som aj celý svoj život smeroval, skrátka sme v Európe. Ja som Európu precestoval už za socializmu a vedel som, o čom to je." V súčasnosti sa Oľha starší venuje prešovskému futbalu. "Pomáham mu dostať sa z horúcej kaše." Futbal si ešte aj sám zahrá. Vyskúšal to aj v týchto dňoch v tíme viceprimátora Prešova Milana Lacu. "Šesťdesiatka je na krku, takže už nie som, ako sa hovorí dynamický, ale pochodový," zasmial sa.