zachoval. Napríklad tú, keď so "spolubojovníkmi" našli v lese starú lipu a vysoko v jej kmeni veľké množstvo medu. "Bolo tam takých 100 až 150 kíl medu, ale nedočiahli sme naň. Rúbali sme strom dovtedy, kým sa nám to nepodarilo. Mal som vtedy taký drevený kufor, s akým kedysi vojaci rukovali a v ňom som do kasární med priniesol," zaspomínal si s nami Svidníčan Michal Kriľ na rok 1953 a svoje prvé stretnutie s včelami.
To druhé sa odohralo v roku 1958, keď pôsobil ako učiteľ v Roztokách (okres Svidník). Vtedy mu istá vdova podarovala roj včiel po nebohom manželovi a éra včelára sa začala odvíjať. Trvá dodnes a 72-ročný Michal Kriľ už vychoval desiatky rodín. "Na dedine to bolo bez problémov. Vytočili sme vtedy bez námahy 20 kíl medu. V súčasnosti som rád, keď mám takých 15 kíl. Tohtoročný máj je krízový, studený. Včely sedia, jedia peľ, nektár a bude ich treba prikrmovať. Lietajú vtedy, keď je vonku 13 stupňov Celzia, ale kvety kvitnú pri teplote 20 - 25 stupňov, lipa potrebuje až 28 stupňov. Každý včelár má váhu v úľoch. Keď majú mínusové hodnoty, vtedy včely viac konzumujú, ako nosia, a to sa deje teraz."
V spomienkach sa ešte vrátil k začiatkom včelárčenia. Spomenul si, že vtedy v Banskej Bystrici vyrábali zvláštne úle, ktoré sa otvárali tak, že deti mohli vidieť, čo sa v úli deje. Aj teraz má taký a ako sme sa sami presvedčili, v úli sa dejú zaujímavé veci. Nečudovali sme sa, že sa deti nevedeli vynadívať. Aj my sme chvíľu nevedeli odtrhnúť zrak od usilovných včeličiek, keď sme pozorovali, ako si začínajú tvoriť bunky. S rukou priloženou na sklo sme žasli, aká je vo vnútri teplota.
"Kto chce včeláriť, musí študovať," presviedčal nás ukazujúc na kôpku prečítanej literatúry. Niektoré z kníh boli veľmi staré a zaujímavé je, že nezabudol ani na okamihy, ako sa k nim dostal. Tak napríklad na povale starého dedinského domu našiel v ruštine knihu z roku 1950, alebo ešte staršiu z roku 1935 vyradenú zo školskej knižnice. Prvá slovenská kniha o včelárstve vraj vyšla až v roku 1951. Má takmer všetky a poctivo ich preštudoval. "V posledných rokoch sa stále objavuje niečo nové. Mal som donedávna úle len s jedným nadstavcom, ale dal som si poradiť od novátora Petra Vodilu a presvedčil som sa, že v dvoch medníkoch je pre včely ideálny priestor pre dobrý rozvoj. Vodila tvrdí, že od jednej rodiny vytočí až 50 kilogramov medu."
Keď sme sa pýtali, koľko času mu zaberá starostlivosť o medonosných miláčikov, rozosmial sa a jeho manželka Anna, tiež učiteľka, s veľavýznamným úsmevom len mávla rukou. Vraj, včelár má čo robiť celý rok. V svojej záhrade má v úľoch 21 rodín a hoci sa vraví, že sezóna včelárov začína v júli, Kriľ má pocit, že vždy je čo robiť. No je to nákladná záľuba. Včelár musí byť totiž aj zručným stolárom a remeselníkom, tak trochu chemikom, z časuna čas aj zdravotníkom. "Raz som dostal 60 žihadiel. Bolo to nepríjemné, ale neodradilo ma to. Ani keď mi uletel roj do susednej záhrady a ja som sa celé hodiny usiloval dostať ich zo susedovho stromu. Keď som sa večer vzdal a pomaly začal zmierovať so stratou, vtedy sa roj zdvihol a preletel na malú čerešničku v našej záhrade. Uľavilo sa mi a zároveň som to považoval za malý zázrak."
Tvrdí, že suchý rok je pre včelára ideálny a obáva sa, aký bude tento. A ešte niečo. Vraj, každý včelár si musí viesť denník, aby si zaznamenal chyby aj úspechy chovu. O sebe sebakriticky tvrdí, že si zapísal: "Cítim sa blbý a nevzdelaný." To bolo zrejme v roku, keď ho trápili choroby jeho rodín a nevedel si pomôcť. Klieštikovitosť včiel, ktorá sa objavila v 70. rokoch, totiž trápi všetkých chovateľov na svete mimo Austrálčanov. Odborníci tvrdia, že každý rok si táto choroba vyžiada znižovanie počtu včelstva. Pre porovnanie, v rokoch 2002 2003 došlo k úbytku 24 percent.
Zaspomínal si aj na rok 1964, kedy učil v Krajnej Bystrej a pri škole mal úle. Vtedy v máji kúpil 100 kíl semien pohánky a dal ju dedinčanom, aby ju vysiali na okolí. "V auguste nastal raj. Včelstvo sa mi odmenilo a medníky som mal zaliate tmavým pohánkovým medom."
Povedal nám aj o nedávnom zážitku z poľského Sanoku, kam svidnícku Základnú organizáciu Zväzu včelárov pozvali kolegovia. Videli moderný spôsob včelárenia, o akom zatiaľ môžu len snívať. "Bolo to úžasné. Videl sme malý závod na med v Rimanówe. Tam mal včelár 140 rodín, polystyrénové úle s deviatimi dielcami, rámiky hrubé 12 centimetrov. Jednoducho, všetky podmienky na to, aby sa dal med rýchlo stáčať. Istý včelár nám povedal, že vyťaží šesť kíl peľu a to je umenie. Treba nájsť spôsob, aby peľ zostal v úli." Najviac ho však fascinoval medomed z nehrdzavejúcej ocele s odviečkovaním. Žiadne ručné trápenie.
Inak, Kriľovci majú nádhernú záhradu. Všetko je systematicky usporiadané. Hlava rodiny sa stará o skleník a fóliovník, manželka Anna o zeleninu, dcéry Nadežda a Ľubica o kvety. V každom prípade sa u nich človek za bzukotu včiel a pri vôni kvetov cíti príjemne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
