bola rozpočtovaná na 3,1 milióna korún. Objekt odovzdali do užívania v takmer ekumenickej atmosfére. Posvätiť ho totiž prišli kňazi troch cirkví. Správca rímsko-katolíckej cirkvi v Kračúnovciach, kanonik Jozef Šechný, správca Farského evanjelického úradu v Kukovej Jozef Cina a správca Gréckokatolíckeho úradu v Giraltovciach Michal Džatko. Bola to spoločensko-cirkevná udalosť, na ktorej sa okrem Kračúnovčanov zúčastnilo okolo 60 hostí.
"Všetko sa začalo anketou, v ktorej 95 percent občanov prejavilo svoj názor s vedomím, že obec nemá prostriedky na výstavbu. Ľudia sa v ankete zaviazali, že budú brigádnicky pomáhať pri výstavbe a súhlasili aj s verejnou zbierkou," povedal nám o začiatkoch starosta Jozef Kozák.
S výstavbou začali v roku 2002 na obecnom pozemku. V porovnaní s rozpočtom sa reálne náklady znížili na 1,9 milióna korún, keďže veľa pomocných stavebných prác urobili dedinčania svojpomocne. Zhruba 9 percent prostriedkov, presnejšie 182-tisíc korún, pochádza z verejnej zbierky občanov. Zvyšok vykryla obec z financií, ktoré im po ukončení plynofikácie štát vrátil.
Na starostovskom stolci sedí Jozef Kozák už od roku 1989. Starostuje v najväčšej obci v okrese Svidník s 1 106 obyvateľmi. Obci sa podarilo zrealizovať niektoré ekologické stavby. Napríklad kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd ukončili v roku 2002 pri investícii 32 miliónov korún. Dedina je plne plynofikovaná už od roku 1997, ale čo starostu trápi, je chýbajúci vodovod. "Projekt máme pripravený, aj stavebné povolenie. Zdroj vody bude z vodnej nádrže Starina, ale sme závislí na dokončení prítoku pre Giraltovce na trase Medzianky, Bardejov, Stropkov, Svidník."
Prvá písomná zmienka o obci sa objavila pred 657 rokmi. Dominantou Kračúnoviec je rímskokatolícky kostol z 15. storočia a kaštieľ z 18. storočia. Ten sa teraz postupne rekonštruuje za pomoci štátnych zdrojov a starosta verí, že raz bude slúžiť občanom na kultúrno-spoločenské účely. Kedysi v ňom bola škola, neskôr ho využívali firmy ako skladové priestory a faktom je, že za roky bez opráv a údržby bol poriadne zdevastovaný. Strecha je v dezolátnom stave a práve na jej opravu sa snažia získať prostriedky. Neskôr plánujú aj vnútorné opravy.
Tento richtár vie, čo zmôže obecná kasa a čo jeho občania potrebujú. Vari aj preto nečaká na zázraky a pokúša sa získať zdroje cez projekty. Spolu s poslancami ich už vypracovali 14. Podľa Kozákových slov, za najdôležitejší považuje ten, ktorý má vyriešiť rekonštrukciu tamojšej základnej školy a to najmä zateplenie a opravu strechy, na čo potrebujú zhruba 44 miliónov korún. Napokon, v tejto škole sa vyučuje 376 žiakov z Kračúnoviec aj okolitých obcí. Do materskej školy chodí 45 detí. Pokles populácie sa ich teda netýka.
Rovnako dôležité sú však komunikácie. Aj tá od obecného úradu k domu smútku. "Je to najhorší úsek, ale len minulý rok sme dokončili kanalizáciu a treba ešte ťahať vodovod. Musíme to zvážiť." Jedným dychom pripomenul, že v obci je veľký záujem o individuálnu bytovú výstavbu a chýbajúci vodovod je večným problémom. Voľných je zhruba 100 súkromných parciel, ale ľudia majú záujem aj o nezastavanú časť obce, kde je síce problém s inžinierskymi sieťami, ale postupne vyriešia aj túto prekážku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
