Fikariho, ktorého rodina bola zakladateľom bábkového divadla na Slovensku. Už ako študent mal možnosť nazrieť do zákulisia divadla a kultúry. Prázdniny využíval na zdokonalenie svojej profesie.

"Pracoval som v Umeleckých remeslách v Košiciach, ktoré sa zaoberali rekonštrukciou kostolov. Zúčastnil som sa rekonštrukcie kostolov v Bokši, Stropkove, Ťahanovciach, Budimíre, Ploskom, Šarbove. Po skončení umeleckej priemyslovky v Bratislave som nastúpil pred vojenskou službou na tri mesiace do Tesly na propagačné oddelenie. Po vojenčine za mnou prišiel vtedajší riaditeľ mestského kultúrneho strediska Daniel Soóš, aby som nastúpil ku nim ako výtvarník. Súhlasil som a pôsobím tu od roku 1972."

Počas celého obdobia navrhoval javiskové scény, bábky, pozvánky, bulletiny či plagáty. Pri kultúrno-spoločenských podujatiach Zväzu pre občianske záležitosti sa robili kroniky. Ich písanie a kreslenie prischlo práve jemu. "Za 30 rokov som už zaplnil osem kroník. Keď som to spočítal, bolo v nich okolo tisíc mojich kresieb. Zo začiatku som ich maľoval. Potom sa to už nedalo stíhať, tak som robil perokresby, resp. kolorované perokresby."

Aj keď je jeho oborom propagačná grafika, venuje sa aj olejomaľbe. Ako výtvarník amatér sa zúčastňoval na výstavách, kde sa mu ušli aj ocenenia. Je iniciátorom pravidelných výstav v Stropkove.

"Kým som prišiel do kultúrneho strediska, organizovali sa iba veľmi sporadicky. Malo to úspech, lebo sme sa začali zúčastňovať na krajských prehliadkach a neskôr sa niektorí dostali aj na celoslovenské."

Dozvedeli sme sa, že za svojho pôsobenia v kultúrnom stredisku bol dohromady asi pätnásť rokov poverený vedením a z toho bol v minulom volebnom období štyri roky riaditeľom. V súčasnosti pôsobí ako samostatný odborný pracovník na Odbore školstva a kultúry mestského úradu. "Myslím si, že za tie roky je za mnou vidieť istú čiaru v stropkovskej kultúre, hlavne vo výtvarnej oblasti." Na otázku, či sa lepšie cíti vo vedúcej funkcii alebo v role výtvarníka, povedal: "Aj keď som šéfoval, zišiel som do ateliéru a maľoval som, keď bola nejaká nárazová akcia a bolo treba pomôcť."

Zaujímalo nás, ktoré boli najlepšie roky pre kultúru v meste. "Stropkov bol zaznávaný. Žila tu silná židovská obec. Po vojne z nej zostalo veľmi málo. Komunistický režim nás bral ako gardistov. Kultúra v Stropkove nebola nikdy dotovaná štátom. Tu neboli žiadne štátne kultúrne zariadenia. Živilo ju iba mesto z vlastných prostriedkov a stále jej vychádzalo v ústrety. Aj napriek tomu sa máme čím pochváliť. Napríklad dva amatérske divadelné súbory v okolí nenájdete."

M. Bujdoš je členom Komisie pre kultúru a národnosti Prešovského samosprávneho kraja.

Venuje sa aj kamere. V rámci jedného projektu natočil film propagačný film o histórii a tradíciách Stropkova. Okrem iných dostal ocenenie Národného osvetového centra v Bratislave za rozvoj bábkového divadla. V roku 2002 mu Matica slovenská udelila pamätnú medailu za dlhoročnú prácu.