prútie. "Nezvyknem robiť úžitkové predmety, ja ako výtvarníčka sa rada hrám s farbami," hovorí. Najradšej má žltú.

Paličkovanie si vyžaduje trpezlivosť. Hmotnosť špendlíkov, ktoré sa pri ňom používajú, býva aj viac pol kila, preto si dovolí tvrdiť, že ide o pracnú techniku. Vykúzliť jednu dekoratívnu paličkovanú záležitosť jej popri robote trvá dva -tri mesiace. Paličkuje po večeroch, pri televízore do druhej - tretej v noci. "Nedá sa od toho odísť. Lebo keď čosi začnem, som zvedavá na výsledok, pretože aj keď si to premyslím a nakreslím, tak finálny výrobok je iný. Stále ho dotváram." Témy, po ktorých Helena Tomečková siaha, vychádzajú z jej vnútra.

Keďže pôvodnou parketou Heleny Tomečkovej bola keramika, boli sme zvedaví, čo ju priviedlo k textíliám. "Keramika si vyžaduje podmienky. V mojom živote nastali zmeny, otec zomrel, mama sa prisťahovala ku mne. Mám dvojizbový byt. Paličkovanie na rozdiel od keramiky nepotrebuje veľa priestoru."

Zdôraznila, že hoci paličkuje rada, vyšívaniu neprišla na chuť. "Ihla je pre mňa veľmi jemný nástroj."

Prvýkrát sa s paličkovaním stretla na dňoch remesiel v Bardejovských Kúpeľoch. Bolo to v roku 1991. Pri panej, čo paličkovala, presedela celý deň. "No a chytilo ma to. Paličkovanie má neobmedzené možnosti, keď sa človek nebojí farieb a materiálu."

Pred dvoma rokmi bola predviesť svoje umenie slovenskej komunite v Amerike. O čo bol najväčší záujem? "Čo sa paličkovania týka, skôr hľadali tradičné dečky."

Rodičia Heleny Tomečkovej boli keramikári. "Pôvodne boli učitelia, síce otec o tom, že bude robiť keramiku sníval už od mladosti, ale začal, až keď nás vyhostili z Kalništa. Kvôli náboženstvu nás v roku 1959 odlifrovali do osaduy Dubie, kde nebol kostol." Keď sa potom v osade v sedemdesiatych rokoch zrušila škola a uvoľnili priestory, začali je rodičia chodiť k známemu bardejovskému keramikárovi Frankovičovi učiť sa jeho remeslu. "Ja som športovala, mala som silné ruky, teda som si mohla pokojne sadnúť za hrnčiarky kruh. Tak to všetko začalo."

Okrem hrnčiarskeho kruhu a špendlíkov, ktoré jej pomáhajú pri paličkovaní, má rada prírodu. "Nachádzam v nej huby, bylinky, pokoj a pohodu," hovorí. V tejto súvislosti so zaspomínala na Dubie. Neraz, keď prišla domov na obed, v mamkinej polievke plávali kvietky - prvosienky, sedmikrásky... "Vždy zdobila polievku kvetmi, čo práve kvitli. Často sme sa potom smiali, že konečne je tu jar, môžeme sa ísť pásť."

O svojej mamke povedala, že hoci už má cez osem krížikov, donedávna ešte keramiku sama vyrábala. Tomečkovci sa venovali keramike nielen ako remeslu, ale vytáčali na hrnčiarskom kruhu aj čosi svoje. Na otázku, čo robí s keramikou, ktorú vyrobí, poznamenala, že má veľkú pivnicu a tiež veľký pôjd. "A rozdávam," dodala. Keramike, ako hovorí, sa nevenuje pre zárobok, ale pre radosť.

Naposledy mala Helena Tomečková samostatnú autorskú výstavu v Bardejove v roku 2000. Bol to prierez jej tvorbou, od keramiky až po textílie. Najprv síce robila keramiku, ale potom sa rozhodla študovať. Skončila učiteľstvo výtvarnú výchovu a slovenčinu. "Hoci pôvodne som si myslela, že bude zo mňa športovec, napkon zvíťazilo umenie," hovorí.

Okrem Poľska vystavovala v Maďarsku a mali aj rodinné výstavy. Teraz po svojej prvej výstave v Poľsku, ktorú zorganizoval bardejovský mestský úrad, verí, že potiahne ďalej do sveta. Ale žiť niekde inde, ako v Bardejove, ju neláka. "Pozrieť sa do sveta, to áno, ale rada sa vraciam zistiť, čo nového je doma, aby som zistila, že všetko je po starom," zasmiala sa.

Dvadsaťjeden rokov vyučuje Helena Tomečková na Základnej umeleckej škole v Bardejove. Najprv učila v literárno-dramatickom odbore a hrala divadlo. Podelila sa s nami o jeden divadelný zážitok. "Učila som malé deti, prváčikov - druháčikov, zhodou okolnosti boli všetci z Bardejova. Mali sme napodobňovať zvieratká. Keď sme došli ku kravičke, zistila som, že ani jedno z nich nevidelo živú kravu. Mali sme v kúte triedy lavicu a tak som pod ňu vliezla, a na štyroch som urobila múú. Jedno z detí na to povedalo: Pani učiteľka, vy ste pekná krava..."

Potom prešla Helena Tomečková na výtvarný odbor. O svojom učiteľovaní hovorí: "Nedá sa stagnovať, v prvom rade musím mať nápady ja, aby som mohla priviesť deti k tvorivosti. Skrátka musím neustále tvoriť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári