informácia, že ženy z tamojšej obecnej krajčírskej dielne zareagovali na naše členstvo v EÚ a začínajú šiť eurovlajky.

Pri práci sme zastihli Annu Cinovú. Ako sme sa od nej dozvedeli, zatiaľ urobili len niekoľko vlajok a hľadajú ten správny materiál. Pre interiér aj exteriér sa totiž vyžaduje rôzny materiál. Aj žlté hviezdičky musia mať predpísaný odtieň a v pláne sú aj malé vlajočky na stôl.

"Bude to len doplnková výroba. Skúsime to, veď mestá, obce a inštitúcie ich teraz potrebujú. Hlavná výroba ostane zachovaná, máme objednávku zo Sviku a tú plníme. Zamestnali sme aj päťľudí so zdravotným postihnutím a tých postupne zaučíme," povedal nám starosta Ladomirovej Ladislav Bojčík, ktorý je na richtárskom stolci už druhé volebné obdobie.

Momentálne v dielni pracuje 14 žien, z nich 5 Rómok. Zdalo sa, že sa im celkom darí. Podľa slov starostu dielňa funguje cez malé obecné služby a ženy v nej majú dosť práce. Svoje produkty ako polotovar predávajú Sviku. Aj s plácou sú vraj spokojné.

Ako nám starosta s hrdosťou v hlase povedal, len za prvý kvartál tohto roku odviedli do štátnej pokladne DPH v hodnote 87-tisíc korún. Čistý mesačný príjem krajčírok je okolo 8-tisíc korún, hoci nie všetky zaučené ženy z rómskej komunity sú spôsobilé udržať tempo aj kvalitu práce. Viaceré, ktoré zaúčaním v tejto dielni prešli, v súčasnosti pracujú v svidníckom Sviku. Potvrdil nám to pri ostatnom rozhovore aj generálny riaditeľ Ladislav Koudelka. Podľa jeho informácií zamestnal už 20 žien spomedzi nich a pripomenul, že všetko sa začalo spustením projektu Romor pred troma rokmi.

V Ladomirovej nás prekvapil aj čulý stavebný ruch. Stavia sa tu cesta I. triedy smerom na hraničný priechod Vyšný Komárnik-Barwinek a popri tom aj obecné chodníky a osvetlenie. Dokončujú tiež kanalizáciu, ktorá doteraz obci chýbala. Mimochodom, robilo sa na tom dobrých 6 rokov s nákladmi za takmer 20 miliónov korún. Kým plynofikácia bola ukončená pred dvoma rokmi, zhruba v polovici dediny obnovujú 25-ročný vodovod. "Vymieňame prepájacie uličky, v niektorých úsekoch je potrubie neuveriteľne poškodené. Bola to zjavne nekvalitná práca. Pri rozkopávkach som napríklad videl vedľa potrubia obrovský balvan. Ako to mohlo fungovať? Ten balvan tam nevyrástol. Robilo sa to asi v akcii Z a teraz bude obnova stáť asi 3 milióny korún."

S pomocou ruskej ambasády sa im podarilo opraviť vojenský cintorín z I. svetovej vojny, kde sú pochovaní aj Francúzi. Malo to svoj ohlas. Len nedávno sa na richtára obrátila Židovská náboženská obec z Košíc s tým, že chcú spolupracovať pri úprave tamojšieho židovského cintorína. Ten je podľa starostu Bojčíka v dezolátnom stave. "V Ladomirovej žila komunita nemajetných Židov, ich potomkovia sa zrejme rozišli po svete a o hroby sa nikto nestaral. Nemáme o nich žiadne informácie, obecné záznamy chýbajú a ani starší ľudia sa na nich nepamätajú. Cintorín však pomôžeme upraviť."

Keď sme sa zaujímali, aké plány má starosta v najbližšej budúcnosti, ani na moment nezaváhal. "Postaviť dom smútku. Chýba nám. Mali sme problém s pozemkom, ale už je vyriešený a do dvoch týždňov začneme stavať. Náklady odhadujeme na 2 milióny korún, ale keďže sme chceli začať stavať už skôr, máme nakúpený stavebný materiál asi za trištvrte milióna. Možno o rok v máji už bude dom smútku dokončený."

Samozrejme, zaujal nás problém s pozemkom a vypytovali sme sa, o čo išlo. Podľa slov Bojčíka, o vyhliadnutý pozemok zo Slovenského pozemkového fondu sa zrazu prihlásil reštituent a od obce chcel údajne nehorázne vysokú náhradu. Museli sa ho teda vzdať. Napokon im pozemok ponúkla pravoslávna cirkev výmenou za iné služby. Na našu otázku, či starosta má ešte v talóne nesplnený sen síce rozpačito, ale predsa reagoval. Vraj by si želal viac priestoru na aktivity pre mládež. Také športové a spoločenské centrum. Želá si tiež, aby do Ladomirovej našlo cestu viac ľudí, ktorých by mohli prilákať veľké informačné tabule z hlavnej cesty.

Mimochodom, dominantou Ladomirovej a lákadlom pre zahraničných turistov je drevený chrám sv. Archaniela Michala z r. 1742.